Sny v ktorych zabijam...

To s tým pocitom menejcennosti, čo som písal, je samozrejme nesprávne. Človek s pocitom menejcennosti nemá potrebu niečo niekomu dokazovať. To má iba taký človek, ktorý sa cíti byť nedocenený, napr. "ja by som to dokázal, keby mi všetci nehádzali polená pod nohy".

Prestan hrat tie primitivne hry na PC a pod.
Takym smerom sa ubera dnesna mladez,ktora nekontrolovatelne zivy mozog zlom.

moze to mat asi fakt daco spolocne s tym prvym bodom co si napisal ... mozno aj druhy .. treti vylucujem hry nehravam =)

Nie som psychológ, ale nejaké nápady mám:
1. Môže to byť prejav potláčaného hnevu. Hoci tvrdíš, že nie si výbušný, môžeš to v sebe dusiť. Aj keď si v mysli hovoríš, že nemáš dôvod na hnev, podvedomie stále pracuje a prejavuje s v snoch.
2. Môžeš mať nutkanie ohurovať iných ľudí svojimi schopnosťami, ktoré by si chcel mať. Napríklad by si túžil vedieť zabíjať a vyvolávať v ľuďoch buď pocit zdesenia, alebo obdivu. Alebo v kombinácii s 1. bodom túžiš získať zadosťučinenie z vykonanej pomsty.
3. Možno iba hrávaš počítačové hry. V tomto prípade je to asi signál, že to na svoje pomery preháňaš, aj keď to z pohľadu priemeru tak nemusí byť, ale dokonale priemerný človek predsa neexistuje.
Navrhujem, aby si sa spýtal samého seba, či nepociťuješ krivdu od ostatných ľudí, alebo ti nejakým spôsobom niekto nelezie na nervy, ači náhodou nemáš sklony k pocitom menejcennosti a potom aj túžbu "im to dokázať" (viď. bod 2)