Žijeme so starou mamou, vek sa blíži k 80tke. Nikdy s ňou bývanie nebolo ľahké, vždy bola dosť panovačná a dirigentka, málo komunikovala a ak tak len rozkazovala. Avšak v poslednej dobe, cca dva - tri mesiace býva agresívna, snaží sa rozoštvať rodinu, všetkých obviňuje že kradnú (má samostatné poschodie, kde nik okrem nej nechodí), akurát včera ukázala svojej dcére, že peniaze nosí zastrčené v nohavičkách, aby jej nikto nič neukradol, pričom sama si všetko skrýva a potom nevie nájsť. Okrem toho zabúda. A nadáva nám a vyhráža sa zabitím. V štýle "ja vás tu všetkých pozabíjam, okná porozbíjam, všetko porozbíjam, tie dvere hore vám rozbijem." Rozprávať sa s ňou nedá, lebo vždy to končí amokom. Asi dvakrát bola hospitalizovaná v nemocnici, pretože pri týchto jej každodenných (!) amokoch sa jej prudko zvýši vysoký krvný tlak, a tak ju sanitka odviezla preč. Prvýkrát tam bola pár dní.
Takmer každý večer má nejaký agresívny výstup, a potom zvyšok dňa je kľudná. Správa sa, akoby sa snažila získať si pozornosť a keď všetkých rozčúli a postaví do pozoru tak je kľudná a spokojná. Robili je aj ct-čko a vraj je v poriadku. Odporúčali jej psychiatrické vyšetrenie, ale nevieme či sa nám podarí ju tam dostať. Pred chvíľou sa vrátila z nemocnice po včerajšom nočnom amoku, pritom celý čas nadávala na môjho otca-jej syna ako kradne a ako jej ani jesť nedáme (pripravený obed nechá na mieste, kde jej ho položíme). Dosť sa bojím o vlastných rodičov, otec má vysoký krvný tlak, a pri každodenných naťahovaniach, sa bojím, aby sa mu niečo nestalo. Včera po jej výstupe mal zase 180/110. My máme pocit, že nebude šťastná, kým nás nedostane do hrobu, lebo toto sa už vážne nedá vydržať. Neviete poradiť čo robiť? Na koho sa obrátiť? Aké máme možnosti? Máme čakať kým niekomu naozaj neublíži? Prosím poraďte, nemá niekto skúsenosť?
Správanie starej ženy
ide síce o staršiu tému, ale prispejem, možno to tu tak niekto má aj v súčasnosti.
Ak je takýto starý človek hospitalizovaný, trvať na rozhovore s lekárom a tomu povedať, ako sa daný človek správa, aby nariadil počas hospitalizácie aj psychiatrické vyšetrenie a následné podávanie liekov.
Dobry den,
Pripajam sa k teme...Chodim opatrovat,do zahranicia,a ked vidim co tie svine robia s opatrovatelkamy necudujem sa,ze opatrovatelky su agresivne,a tak dalej...Ale ,kto na to nema,nech to nerobi!
Na druhej strane je my luto tych ludi,lebo oni proste za to nemozu...Su chudata stary a bezvladny a klepe im to vbedni..Nikdy nevieme,aky budeme my.Ked sa dozijeme ich veku...Najviac ma zarazilo,ked my jedna babka,povedala:Ze ju hodia do jamy a poberu majetok...Bolo jej my velmy luto...Preto,ak sa neda s nimy vydrzat-vyhladajte odbornu pomoc,ale snazte sa byt mily k tym ludom,lebo ak sa clovek sprava:Bojazlivo,agresivne atd-to ma pred smrtou!!!
Magy ďakujem. Keď už nie šťastné a veselé, tak aspoň pokojné.
Byť na obtiaž. Ak sa o niekoho staráš a ten tú pomoc príjme je to iné ako keď sa snažíš a ten človek tú pomoc tvrdohlavo odmieta. My sme nemali problém sa starať, ibaže to ona nikdy nechcela a keď si uvedomila že to sama nezvláda už vôbec, odmietala nás ešte viac. Stačí si nechať pomôcť a všetko mohlo byť inak.
dedy, mrzi ma to a uprimnu sustrast.
na jednej strane strata, na druhej vyslobodenie.
bohuzial, aj to sa stava, cloveku na stare kolena zacne prepinat. :(
moj dedo bol na tom tiez nie velmi slavne, na stare kolena dokazal starkej strasne nabryzgat, hoci starka bola stelesneny anjel a starala sa o neho. az neskor som sa dozvedel, ze on mal dost vazne stavy uz davno predtym, vraj kvoli vojne ked bol ako partizan, ze sa po nej strasne zmenil...
no a ked zomrel, babka este dlho zila a ku koncu preplo aj jej, nepoznala vlastneho syna (mojho otca), o nas vnukoch ani nehovoriac, blabotala nezmysly...
ja len dufam, ze takto na stare kolena nedopadnem, to sa radsej zastrelim, ako byt na obtiaz niekomu alebo nebodaj byt nebezpecny :((
dedy, kazdopadne prajem pekne sviatky, ja viem, tazko sa to hovori, ale aspon ich mate po dlhej dobe kludne...
Neviem, či to bude niekoho zaujímať takto po polroku. Stará mama tesne pred vianocami zomrela. Bol to ešte polročný boj, s tým že chvíľu bola v nemocnici, chvíľu doma, výstupy už nemala no nevedela sa sama o seba postarať, miestami zabúdala a miestami si pamätala fakt všetko, nedokázala udržať potrebu a plienky ani záchod používať nechcela, opatrovateľku tvrdohlavo odmietala. Čím bola slabšia, tým bola nepríjemnejšia. A do posledných vedomých chvíľ hľadala peniaze a hrozne nadávala na tých čo sa o ňu dennodenne starali. Bolo to ťažké pre všetkých. Snáď už bude dobre, a že sa už netrápi. Nech jej je zem ľahká...
Pokial nie je naozaj chora na hlavu, tak sa k nej treba spravat uplne rovnako, ako sa ona sprava k vam. Stare zeny byvaju hnusoby, lebo sa v nich komplexy z mladosti a zavist exponencialne zvysuju.
ahoj dedy, to iste bolo s mojou babkou tak 10 rokov dozadu. mala 70r. teraz má 80, ale uz nepoznava ludi okolo seba, dceru, čo sa o nu stara, casto ju ani neberie ako svoju dceru ale ako cudziu zenu. babka uteká z domu-nenapadne, necakane(do rodneho domu, ktory uz davno neexistuje), a potom ju teta najde u susedov alebo na ulici vykrikovat ze ju drzia zatvorenu...je mi luto mojej babky, aj tety ktorej sa pri babke zhorsil psychicky stav. je to tazke so starymi ludmi, ale ako tu uz ktosi pisal, nevieme, co caka nas....
8D určite som nemyslela jed na potkany 8D, ale nejaké utišujúce lieky, veď také určite existujú.
ja mám mamu,ktorá má 89 rokov a starám sa o ňu,tak hádam niečo o starších ľuďoch viem.
Je mi hrozne,pri čítaní niektorých príspevkov.
Ešte nevieme,akí budeme my v starobe,ako sa môže zmeniť naša povaha a akí otrasní môžeme byť.Veci,ktoré sa dajú riešiť,treba riešiť-lekár,lieky-to všetko sa dá zariadiť.
Existujú kvapky,depotné inj.-ktoré sa aplikujú raz do mesiaca.
Keď boli tí ľudia zlí aj predtým,tak starobou sa to len zhoršuje.
Ale ak nastala zmena náhle,vtedy treba hneď vyhľadať lekára.
Moja mama má našťastie dobrú povahu a dobre vychádzame aj pri jej Alzhiemerovej chorobe,vám všetkým želám,aby sa vaše položenie zlepšilo a aby ste znovu mohli mať radi svojich starkých.
Morqua, ako by som čítala situáciu u nás.. Teda až na tú otravu na potkany. To je fakt už silná káva. U nás je momentálne situácia taká, že sa nám "vyhrážajú" starobincom. Lenže si sami sebe zavarili, pretože sa tam veľmi rýchlo uvoľnilo miesto a teraz sa museli vyhovárať, že to nechceli pre seba. No prosto komédia. Tiež som alergická na reči typu úcta k starším a pod. Oni sa k nám celý život správali ako k otrokom, či k mojim rodičom, alebo nám ako k vnúčatám. Majú tri deti, jedného celý život odstrkovali, skončil ako alkoholik, ktorý celý život trpel z ich strany nedostatkom lásky, cítil sa menejcenný a nevedel ako ich zaujať. Momentálne pomaly ale isto zomiera v nemocnici a oni sa smejú, že snáď len umrie skôr ako oni dvaja, veď ako by to predsa vyzeralo, že on tak vážne chorý by ich prežil.. Druhá dcéra býva už roky 200km od nich, občas si zavolajú, taktiež ju nikdy nemali radi. Moju mamku tiež nemajú radi, ale majú radi jej staroslivosť a ako si ju dokázali vycvičiť. Situácia u nás je momentálne taká, že sa s nimi ja osobne rok nebavím, nezdravím ich a keď ich náhodou niekde v dome či na dvore stretnem, prehliadnem ich ako krajinu a s úsmevom si idem ďalej. Pritom mi puká srdce a potom za rohom plačem, lebo to už ďalej nezvládam. U nás sú to dlhodobo mnohoročné neriešené problémy, ktoré sa len na seba nabaľujú. My sme to s nimi aj chceli riešiť veľakrát, ale oni to vždy otočili proti nám a ja som bola tá najhoršia. Ja som bola vždy z vnúčat tá odstrkovaná, lebo som si povedala svoj názor a to sa pri nich nemôže. Keď tieto problémy vzniknú náhle, napr. ich spôsobí nádor na mozgu, je to strašné ako sa dokáže zmeniť dovtedy milý človek. Ale ja som ich celý život poznala ako klamárov, ktorí sa pretvarovali a každého len využívali pre svoje dobro. Takých egoistov, akí sú oni dvaja naozaj nepoznám. Oni nikdy nezohľadňovali druhých, vždy boli iba oni dvaja. Je toho ešte oveľa oveľa viac. Nikdy som nemala odvahu o tom s niekým iným hovoriť a vôbec nie to takto verejne napísať na fórum. Ale straašne sa mi uľavilo. Chcem tým všetkým len povedať, že viem, čo zadávateľka témy prežíva. Je to ťažká situácia pre zvyšok rodiny, ale človek vydrží všetko a iné neostáva len čakať..
