jeho mama nam brani byt spolu aj ked sa lubime

Príspevok v téme: jeho mama nam brani byt spolu aj ked sa lubime
kvetinka255

Ahojte
S mojim priatelom sme uz dlhsie spolu, aj ked sme sa casto vedeli pohadat (vzdy kvoli hlupostiam) velmi sa lubime a chceme byt spolu, ale v tom nam brani jeho matka.
Nedovoli nam stretavat sa. Neviem ako mam tuto situaciu riesit, velmi chceme byt spolu ale nemozeme. Ona ma nepozna, nevie kto som, ale stale ma voci mne vyhrady a je proti nam. Zatial ani jeden z nas nezaraba, takze odstahovanie z domu pre tuto chvilu nie je mozne. Porozpravat sa s nou taktiez nemozem, kedze ju nepoznam a viem presne ako by to dopadlo, vyhodila by ma. Takze je to hlavne na priatelovi, ktory s nou skusal hovorit ale zatial to na veci nic nezmenilo. Velmi sa trapime. Uz neviem co mam podniknut pre to, aby sme boli spolu. Za kazdu radu dakujem.

Toonik1

Mal som tiež taký problém.
Miloval som ju a ona mňa,jej rodičia to nechceli dovoliť,lebo ja som nebol krstený a tak ju dali dohromady s nabožensky založeným chlapcom,ja som si našiel inu,mám rodinu,deti,no v srdci ju stále milujem,nie som moc šťastný a ona..má deti a rozviedla sa.
Navrhoval som jej vtedy,aby sme odišli niekde ďaleko,našli si tam prácu,prenájom a rodičia samy prídu.
Preto i Vám toto radím,máte sa rady a život to všetko zariadí!
Verte mi,rodičia časom pochopia,že láska je silná a je Vaša!!!!

Carie

No povedat mu to mozes, aj povedz, skus sa vyvarovat toho, aby si nejak zle hovorila o jeho mame, hovor hlavne o svojich pocitoch. Aj tak je mozne, ze to bude brat ako utok na svoju mamu. A tiez si nemyslim, ze z toho nieco bude, ale aspon to skusis. Je to proste mamickin cecok, ked sa do 22 neodtrhol od mamickinej sukne, uz sa mu to asi nikdy nepodari. Ten vek, ked sa to deje prirodzene uz davno presvihol. Nie je vobec normalne to, co popisujes, ze jej vsetko hlasi, na vsetko od nej potrebuje povolenie. A ked ide na wecko tiez mu to musi mamicka schvalit? Ja bych takeho kopla do....

chapemta

kvetinka, neviem co ti radili ostatni. neviem aki ste stari, ale z toho co pises, vlastne uz len nazov tvojej temy mi pripomenul mna. mam 22,budem mat 23 a ocitla som sa v situacii, ktoru nikomu nezelam zazit. zacala som si nieco s o par rokov starsim muzom. nasjkor sme sa stretavali tajne, pretoze predsa len, chceli sme vediet ci nam to bude klapat alebo nie (problem bol ze mame velmi vela spolocnych znamych a mohlo by byt neprijemne ak by nam to nevyslo), no proste chceli sme sa spoznat a ako par sa prezentovat az zistime, ci to medzi nami ma zmysel. no prislo sa na to ani nie po mesiaci... ok, malo mi byt cudne, preco jeho rodina tak trasne patra po tom, kde ma svojho davno dospeleho syna, ktoremu pomaly, ale isto tiahne na 40... ok, par vystupov mu urobila doma, najskor som si myslela, ze je urazena, lebo sa o nas dozvedela tak ako sa dozvedela. postupne zacala pritvrdzovat, volala mu ked sme boli spolu - nie raz, nie dvakrat. volala dovtedy, kym nedvihol a nesiel domov. ok, zo zaciatku som sa smiala. bodaj by nie. az postupne sa zacala rozpletat cela situacia. prisla som na to ako vyvolava mojej mame (poznaju sa), ako sa volalo k nemu do prace a zalovala, ze odisiel za mnou, proste jej hystericke sceny, vystupy, vyhrazky ze si nieco urobi, to ako sa so mnou 2krat rozisiel, lebo vraj je to jediny sposob ako vie "zastavit to sialenstvo co sa u nich doma deje". urazala moju rodinu, uazala mna, vyvrcholilo to tym ako na mna cakala pred domom a urobila polohystericku scenu. a postoj jej synceka, ktory sa s nou "iba rozpraval". vies, ono sa lahko hovori, ale ak maju aj oni medzi sebou taky chorobny vztah, tak ti to nezavidim. to len tak nejaky rozhovor nevyriesi. vies, nie som jeho prva, ale myslim, ze asi posledna. vsetky vtahy mu stroskotali preto, lebo ziadna normalna zena toto znasat nebude. ak mam byt uprimna, verila som, ze nieco zmeni, nieco spravi, aby sme boli spolu. bolo nam dobre, velmi dobre. myslim, ze z toho mohol byt krasny vztah. ale... za tych 8 mesiacov som preplakala mnoho noci, vlastne aj dni, momentalne som na pokraji psychickych a fyzickych sil, z toho stresu a napatia, som sa cela osypala, mam vyrazky po celom chrbte, pod bradou, nemizne to, som unavena, vycerpana, znicena. ledva zvladam skolu a dokazem sa sustredit ked mam s niekym hovorit. obetovala som tomu vela. vztah s mamickinym milacikom ma stal takmer zdravie. po tomto vztahu viem, ze uz nikdy nechcem takyto vztah zazit. nie je nic horsie, ako ked rano, skoro rano, zazvoni mobil a on od teba uteka k mamicke, lebo musi. hovori, ze keby mohol, ostal by, ale ty vies, ze keby naozaj chcel, ostal by... mama je len jedna - ucili nas to tak, a pre mamickinych chlapcekov je mama vsetko... nechci vediet aka spinava a hnusna si pripadam este aj teraz, ked si spomeniem ako som v tej posteli lezala a on odomna doslova utekal. v tu chvilu som si zelala, aby som bola milenkou zenateho muza. predsa len, s inou zenou superit mozes, ale s jeho matkou, sa superit neda... ak maju taky vztah, nic nepomoze. to nie je o tebe, to moze prist akakolvek ina, proti kazdej si nieco najde. viem, ze sa to nema, takto radit inym, ale chcem ti napisat toto - utekaj...utekaj od neho najdalej ako sa ti len da, pretoze ta to znici... ziaden chlap nestoji za ziadne slzy a taketo trapenie. ja som po rokoch dala sancu, povedala si, ze budem milovat, milovat uprimne a nezistne, a takmer ma to znicilo. mam ho rada, velmi rada, chcem byt s nim, ale vies co? seba mam radsej, ovela radsej ako jeho. zajtra to bude tyzden co som si povedala,ze viac kvoli nemu nevyronim ani slzu a dari sa mi. ja uz nevladzem ani plakat. som uplne znicena, rezignovana a rozhodne viem, ze uz nikdy do ziadne vztahu nepojde s vlastnymi citmi. uz nikdy...
prajem ti vela stastia a dusevnej sily! budes ju potrebovat...

Dadula56

Jednoznacne musis priatela konfrontovat, teda trvat na nejakom rieseni. Ty na to nemas dosah, je to cele na nom...Pretoze, aby chlap v 22 bol takto kontrolovany matkou?Ja rozumiem, ze tam byva, atd. ale toto je spravanie 10 rocneho decka. Praveze ked maju tak blizky vztah mal by poznat sposoby ako na mamu zaposobit, ako ju dostat tam, kde ju chce mat. Naco on vlastne caka?Kym snad mama zomrie?Alebo, ze magicky zmeni nazor?Alebo ma v plane udrziavat s tebou platonicky vztah po cely zivot?Musi sa to riesit a radikalne. Ak toho on nie je schopny, nezostava ine, nez rozchod. A o 10-15 rokov sa informuj, kde je, stavim sa, ze stale bude u mamicky knedlit.

Jefitto

Takýto vzťah mi nápadne pripomína Jakubka a mamičku z Paneláku... nože posúďte sami, či je to normálne. Podľa mňa teda nie...

Jefitto

Hľa, otec mojej bývalej je alkoholik. Zo začiatku mal tiež hlúpe pripomienky, keď som s ňou chodil von, nechcel ju púšťať, furt musela len doma sedieť a tak ďalej... problém sa vyriešil tak, že som jedného pekného dňa kúpil kvalitné vínečko, obliekol oblek, dovalil som sa pred ich dom, zazvonil som, jej otcovi som vysvetlil, ako sa veci majú, že ju milujem a že sa nemusí bať, že jej ublížim. Sľúbil som, že ju nespravím tehotnou :D O ďalší týždeň začali rekonštruovať chatu, tak som sa takoj prihlásil do služby. Za pivo som vymaľoval, nakládol plávajúce podlahy, poprenašal nábytky a odvtedy proti mne jej otec nič nemal. Práve naopak....

No a o mesiac som dostal kopačky :O

kvetinka255

Trochu ste mi otvorili oci, aj ked som podvedome vedela, ze to tak je. Som uplne zmatena momentalne. Teraz mi co navrhujete? Mam sa s nim este raz porozpravat? Mam sa ho priamo opytat, co o mne nataral svojej mame? Preco sa jej chodil stazovat? mam mu povedat ze, to on vsetko pokaslal? Najradsej by som to s nim rozobrala osobne, aby som videla jeho reakciu a nie po telefone alebo internete. Lenze to neviem ci pojde. Uz sa to natahuje cez mesiac, ja stale cakam a dufam, ze sa nieco zmeni.
Ludia, ale ona mu rozkazuje uplne vo vsetkom, on sa jej stale pyta ci moze hento alebo tamto, ked sme chceli ist na vylet v lete, uplne obycajny vylet na pol dna, vzdy to s nou musel odkonzultovat, jednoducho uplne obycajne veci. Ani to, ze chodil ku mne domov jej nemohol povedat, ja nerozumiem preco, ked som sa ho pytala, preco jej nemoze normalne povedat ze chodi ku mne na navstevu tak mi povedal, ze nevie ako to zoberie mama. Ci mu to nezakaze. No je to podla vas normalne?
On mi pripada ako nesamostatny clovek, ale urcite by sa zvladol o seba postarat, ved ho uz poznam, on je sikovny chalan ale ona ho podla mna strasne brzdi tymto pristupom. Chcem mu to vsetko povedat, normalne bez vycitiek, ako to citim, ale bude to brat ako utok na svoju mamu, hned sa zduje, ja neviem co robit. Ako mu to povedat aby si to uvedomil?

AlexSandra

Matka moze byt akakolvek, je nepodstatna. Ak je chalan normalny, a ma 22, musi vediet situaciu zvladnut. Byt nim, radsej brigadujem po nociach, ako si nechat rozkazovat v absolutne osobnych veciach. Clovek predsa musi mat nejake odhodlanie. A ak sa jej nebodaj na teba stazoval, potom nemam slov..

Dadula, tvoj 2. prispevok 100 bodov!

vševědka

vzhledem k tomu, co tady čtu, bych ti radila jenom jedno - nech ho plavat. Že jeho máma dělá potíže muselo mít důvod. A ten je zřejmě ve tvém příteli. Jesti si na všecho jenom stěžoval, nebo jak píše Carrie, jestlipak jí řekl o tobě něco špatného, tak její názory na tebe už nezmění ani svěcená voda. Budete mít jenom potíže. Sama jsem léta byla vdaná za chlapa, co si jenom stěžoval své matce na celý svůj podělanej život a manželství s ním bylo peklo. Za všechno jsem mohla jenom já. Jsi mladá, máš celej život před sebou, nekaž si ho s takovým chlapem. I když ho miluješ, nečeká tě s ním hezkej život.