Neviem či potrebujem poradiť, alebo sa aspoň vypísať z pocitov. Mám 2,5 ročný vzťah, ktorý bol hneď od začiatku krásny a presne taký, po akom som túžila. Viem, že každý človek má svoje chyby, ale postupne zisťujem, že ma tento vzťah pomaly ničí. Ja som typ človeka, krorý je až prehnane zodpovedný plus som k tomu ešte aj neurotická. Plním si hneď všetky povinnosti, snažím sa všetkým vyhovieť, rešpektujem príkazy od nadriadených, keď som bola na VŠ tak som tiež všetky povinnosti mala v predstihu splnené. Priateľ je asi môj opak. Už na druhý termín odovzdáva diplomovku, tak isto to bolo aj s bakalárkou. Najhoršie na tom je, že konzultant sa mu týždeň neozýva, on je pokojný, nedopisuje nič do diplmovky, aj keď ešte to musí upraviť. A za týždeň to má odovzdať :((( všetko mu veľmi dlho trvá, len kým pošle mail tak pol hodinu nad tým rozmýšľa, kým sa vychystá niekde tak to je sodoma gomora. Nemá iné povinnosti len tu školu a aj to posledný polrok už nemali žiadne prednášky. Veľmi ma to hnevá, on na to nereaguje, veľakrát som mu vravela o tom ako sa cítim, on dáva len falošné sľuby. A teraz sme si našli podnájom, ale neviem či to ozaj chcem :( Keď on je taký nezodpovedný, neviem ako to bude ďalej. A ešte aj kým niečo vybaví tak veľa okolo toho obkecáva :( Možno sú to malichernosti, ale mne to už všetko lezie na nervy. Nič sa mu nechce :( Ani neviem čo chcem od vás počuť, ani neviem či nejaká rada existuje. Asi sa pôjdem dať ja liečiť, lebo ja viem, že toto moje zmýšľanie nie je asi normálne. Ale ja potrebujem pri sebe človeka na ktorého sa môžem spoľahnúť a u neho sa zatiaľ ani v takýchto maličkostiach neviem. A to ešte nevravím o tom, že skoro žiadna práca mu nie je dosť dobrá. Prepáčte, ale písala som to ako mi išiel prúd myšlienok.
Nezodpovedný partner alebo moje choré ja?
doubledog, aká priama odpoveď. Ale asi máš pravdu, ja si to uvedomujem, ale sama sa neviem kontrolovať. škodím si hlavne sama sebe, lebo som v permanentnom strese aj za iných ľudí. Musím sa naučiť relaxovať. a keď to nepomôže tak potom asi jedine odborník.
prepáč, ale toto je presne to isté ako by som čítala o sebe voľakedy :). Zničilo mi to vzťah. Bola som presne ako ty. Teraz som si uvedomila, že tým mojim prehnaným perfekcionizmom neškodím len ostatným, ale aj sebe..Teraz mám zase priateľa, ktorý je úžasný, ale škola je u neho na poslednom mieste. Práca tak isto, ale vždy sa dokonale vynájde, aby si zarobil toľko koľko treba a ešte aj navyše, školu pomaly dokončuje, aj keď mu to trvá dlhšie. Naozaj nie je nič na tom, že niekto neide presne podľa linajok, ktoré si iní v jeho okolí predstavujú. Ja som zistila, že mi takýto vzťah začína vyhovovať, keďže ak ja príliš stresujem, on ma schladí, že mi neide o život a ja aspoň neskončím na psychiatrii, lebo som niečo nespravila dokonale a ak on je príliš ľahostajný k niečomu, tak ho podrypnem, aby sa tomu venoval aspoň o hodinku dlhšie ako mal v pláne a spravil to. Skús nechať jeho veci na ňom a ty si rieš svoje. Nemyslím si, že práve toto je taká podstatná vec, na ktorej by mal stroskotať vzťah. Záleží od toho, ako sa dokážete tolerovať a myslím, že tvoji rodičia sa do neho naozaj nemajú prečo starať...
Carie dakujem ti za odpoveď. Píšeš pravdu, ja si uvedomujem, že si robím o neho starosti. Lenže to je širší záber problémov. Moja rodina pre toto nemá pochopenie, oni veľmi bazírujú na VŠ, a stále do mňa hustia, že prečo ešte on neodovzdal diplomovku, a nevedia to pochopiť a na mňa sa vyvíja tlak, že ho musím obhajovať. A preto ho kontrolujem. A snažím sa zmeniť aj ja. A nechcem ho tak kontrolovať, lenže to mi vydrží pár dní, potom sa ho spýtam že čo, ako s diplomovkou ? a on mi povie, že za celý týždeň nič nerobil tak ma to zase položí. A mám pocit, že keď ho nebuzerujem tak nič nerobí, aj keď to tak asi nie je. Uvedomujem si, že som zlá, ale neviem si to kontrolovať. napadajú ma potom katastrofické scenáre, a už to potom ide dolu vodou. A viac sa stresujem ja, ako on.
No bud si na to zvyknes, alebo nie. Necakaj, ze sa zmeni, to by musel chciet sam a to evidentne nechce. Mala by si sa prestat do neho tak velmi starat a vsetko si pripustat. Musis sa naucit starat sa hlavne sama o seba a on nech sa tiez stara, vsak je davno dospely. Neodovzda diplomovku? Nech si znasa nasledky. Preco to teba tak rozhadze? Ak ho zo skoly vyhodia, alebo ju nespravi, zase, nech si sam znasa nasledky a ty sa tym vobec netrap. Vobec sa do toho nestaraj, nepytaj sa ho, ci tu uz ma ci ako pokrocil, nie je tvoje male decko o ktore sa musis starat a kontrolovat mu domace ulohy. Horsie je, ak mate niekde spolu ist a on sa nedokaze vychystat, v tomto ti neviem poradit. No ale ak s nim planujes buducnost, tak urcite ocakvas spolahliveho partnera, ktory sa vie o rodinu postarat a nie ktory sa nevie postarat ani o seba. Bud si sam vstupi do svedomia, alebo ostane taky aky je. Zmeni sa len ked sam bude chciet. Teba berie asi ako druhu otravnu mamu. Nechaj ho tak, mozno ked sa padne az na dno bude sa z neho vediet odrazit.
