Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Parkinsonova choroba

zuzana michalková

Ak dovolíte po dlhšom čase napíšem pár viet.
Snáď najdôležitejšia informácia je tá, že na Slovensku je už zaregistrovaný nový subjekt pre parkinsonikov.
Názov občianskeho združenia: Spoločnosť Parkinson Slovensko.
Sídlo: Košice
Bližšie informácie nájdete na stránkach slovenských parkinsonikov, o ktorých som informovala v predchádzajúcom príspevku. Ďakujem, že túto informáciu
som mohla vpísať aj na tento web.
Zuzana Michalková, Košice

Gita

Milá maturantka,
viac informácií o Parkinsonovej chorobe
nájdeš na 1.strane tohto webu:
l/vľavo hore klikneš na Choroby
2/klikneš na zoznam chorôb
3/klikneš na písmeno P
4/vyhľadáš názov Parkinsonova choroba
5/klikneš na ten názov
6/nájdeš tam zoznam kapitol o chorobe,
napr.Diagnostikovanie,príznaky
choroby,liečba,životný štýl,atď.
Z toho si môžeš vybrať, čo pre svoju
prácu potrebuješ. Veľa šťastia!

hela468

Maturantka,skusenosti so stravovanim Vam poskytnu navstevnici pakrinson -net.sk,su tam registrovani komunikativni ,optimisticky naladeni parkinsonici.Vela uspechov zelaju Maria a Hela (parkinsonicka a opatrovatelka)

Maturantka

Caute,pracujem na svojej seminarke o parkinsonovej chorobe.v lete som pracovala ako sanitarka na geriatrii na oddeleni pre dlhodobo chorych a stretla som sa s touto chorobou.pomohlo by mi, keby ste mi povedali o vasich postrehoch, napr. co sa tyka stravy. docitala som sa, ze napr.vela sacharidov(banan), tiez sytene vody nie su vhodne. som vdacna za kazdy prispevok, pa

hela 468

Gitka som rada,ze Vas basnicka potesila.Velmi by nas potesilo,keby sme si mohli pisat,bud cez g mail,alebo skype

Gita

hela 468, ďakujem Vašej švagrinej za básničku, potešila ma, pretože prvý krát
v živote mi niekto venoval báseň.Želám jej pevné nervy a veselú myseľ v každodennom boji s chorobou, to pomáha, aj keď je to niekedy veľmi, veľmi ťažké.
Ja mám PCH 16 rokov a veľmi dlho mi trvalo, pokiaľ som sa s tým vyrovnala a
prestala si klásť otázky typu: "prečo
práve ja", na ktoré mi aj tak nevedel nikto odpovedať. Mám za sebou aj ťažké
obdobie, keď som sa bez pomoci nemohla pohnúť, bola som na tom oveľa horšie ako
teraz, ale všetko prešlo.Pomaly som sa
učila zvládať každodenné situácie a byť čo najviac samostatná, pretože to je pre mňa veľmi dôležité. Teraz sa snažím brať život ako príde, občas ho brať aj z tej humornejšej stránky a tešiť sa aj z maličkostí, ktoré donesie.
Želám pekný deň.

hela 468

Gitka posielam Vam basen co napisala svaginá. Domov je radost mamina,ked prave vchadzam do dveri. Aj otec je tomu rad,on len menej radosť prejaví. Domov je sladky ako med,štedrý,vonavý ako chlieb.Domov je ostrov pokoja,kde sa nám rany zahoja.Domov je šálka na kávu,z ktorej pijem vždy v nedeľu.Domov je miesto pri stole,kde môžem sedieť do vôle.Domov je lekár na smútok,čo lieči každý zármutok.Je to aj miesto oddychu,kde nie je miesta pre pýchu.

hela 468

Rasto v prvom rade jednaj s mamkou ako s uplne zdravim clovekom,vidim to na svagrinej o ktoru sa staram.Ked s nou jednali ako s chorou islo to velmi dolu vodou,teraz mam velku robotu to napravat,vzdy mi hovori,ze ja som jej pevna vôla na cvicenie .Lieci sa uz 9 rokov,ale teraz je pohyblivejsia ako na zaciatku,pokial jej pripominam ,"pobyb je zivot" a pobyt medzi ludmi zas liekom na dušu.V zaciatkoch uzivala Madopar a Mirapexin 0,7mg v 5 davkach,ked dosiahla dohru davku oboch pridali jej minuli rok Stalevo,v zaciatkoch uzivania Staleva boli problemy,ale teraz je to ustalene,uziva v presnych casovych rozpisoch všetky 3 lieky.

hela 468

Gitka dakujem za povzbudenie,je to ozaj tazke,bolo aj horsie,zaciatky boli velmi tazke,pokial som chodila do roboty a svagrina mala pre nu poslusnu opatrovatelku ,bolo to s pohyblivostou velmi zle,neverila si,ani na vychadzky nechcela chodit,ze neprejde,mali sme urceny ciel cesty,ktory sa kazdy den o kusok predlzoval.Najprv nechcela chodit medzi ludi,co sa hanbila ako je postihnuta,lebo ma aj skoliozu,co sa prejavuje viac ako kamos parkinson,po miernim dohovore,sa odvazila ist medzi ludi a teraz ide bez problemov.Ked ideme dalej tak kusok peso,kusok na invalidnom voziku,kusok zase tlaci vozik ona.Mame to pestre.Ako dlhorocna ucitelka hudby ma vela znamych,takze je rada,ked v meste postretava ludi,ktory ju oslovia.pre psychiku myslim,ze je velmi dolezite neuzatvarat sa za dverami bytu.

Gita

hela468, z vášho príspevku som vyrozumela,
sa staráte o švagrinú, ktorá má Parkinsonovu chorobu, je to náročná práca fyzicky aj psychicky a zasluhuje si obdiv. Veľká škoda, že sa vaša švagriná bráni pohybu a cvičeniu, ubližuje tým
sama sebe. Pohyb a cvičenie sú veľmi dôležité pre spomalenie postupu choroby, aspoň 15 až 20 minút denne, aby sa rozhýbali kĺby a uvoľnili svaly.
Po pár týždňoch pravidelného cvičenia by sama zistila, že sa cíti lepšie. Z
vlastnej skúsenosti môžem povedať, že
keď som počas hospitalizácie necvičila,
stav sa mi veľmi zhoršil a trvalo niekoľko týždňov, pokiaľ som sa dala znovu dokopy.
Skúste presvedčiť švagrinú, aby skúsila nejaký čas pravidelne cvičiť a sama zistí, že je pohyblivejšia a cíti sa
lepšie. Držím palce, aby sa vám to podarilo.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Parkinsonova choroba - Fórum - ZDRAVIE.sk