Neviem kde začať. Ale som zničená. Myslím, že mám depresiu. Moji rodičia sa dlho hádali. Už keď som bola malá, otec pil, hádali sa, ja som potichu plakala a modlila sa nech to skončí. Dokonca keď som bola malá som chcela zomrieť. Mrzelo ma hlavne to, že je mama nešťastná. Že jej psychicky ubližoval. Nedávno si našiel milenku. Zrazu bol dobrý, nepil. Kupoval mi veci. Aj sebe a mama to zistila, on to priznal. Hovorila mu, nech ju nehá tak, bála sa, ako to bude s domom, modlila sa, plakala, začala piť. Potom si oco uvedomil že nemá peniaze na to, aby sa odsťahoval a tak sa rozišli. Mama sa už síce neopíja ale stále si sama otvorí víno alebo pivo. A ja sa bojím. Jediné čo chcem je, aby bola mama šťastná. Mala som najlepšiu kamarátku, s ktorou to bolo ešte fajn. Ale už nie sme naj kamošky a tak sa nemám s kým porozprávať, ísť von. Len sedím doma. A ďalší problém, mám akné. Nikto kto ho nemal to nepochopí aké je to ťažké. Už nemám žiadné sebavedomie. Nechcem vísť z domu. Bolí ma každý pohľad do zrkadla. Vidím tie pohľady na moju tvár. niekedy kvoli tomu nechodím do školy alebo keď idem tak len sedím vzadu a čakám kým sa konečne škola skončí. Často preto plačem. Užívam na to taký liek, z ktorého je vedl. účinok depresia. Každý deň sa teším, kedy pôjdem spať, nech už nevnímam. Neznášam rána, keď viem že sa musím pozrieť do zrkadla. Niekedy cítim úzkosť, strach. Čo bude ďalej ako budem fungovať do kedy to takto bude? Myslím na smrť. Čo tí ľudia hore? Majú sa dobre, sú šťastní, nič ich nebolí, netrápi, nič...Pri Bohu by mi bolo lepšie. Poškodzujem sa. Snažim sa žiť len pre mamu, aby neostala sama...Tiež prežívam neopetovanú lásku. Ale to je jeden z tých menších bežných problémov.
Rodinné problémy, psychické problémy, uzatváranie sa do seba
Ahoj, si mi dosť podobná, aj môj otec pil a mama tiež, tak som ušla z domu, neviem koľko máš, rokov, ale ak sa chceš vyrozprávať, ja Ti rada budem oporou, lebo prežívam presne to isté, ešte aj to s tým akné, ale poradím Ti, ber to ako dočasný stav, raz sa Ti pleť vyčistí, ja to mám z choroby, takže len sa vyliečim a bude to OK ... A neuzatváraj sa do seba, bude Ti horšie, začni sa mať rada a aj ostatní Ťa tak budú vnímať, akné v dnešnej dobe nie je postihnutie,...Je to bežné a už to ľudia nevnímajú, ako niečo hrozné, ale chápem Ťa, že Ty to tak berieš, aj mňa to niekedy hnevá...Ale prejde to.. Skús zmeniť liečbu, aby si nemala depresie, s mamou si sadni, ak si rozumiete a povedz jej, čoho s obávaš, moja ma nikdy nepočúvala..Až teraz mi vyvoláva, nech idem domov...Ale už je neskoro...Drž sa
