uz niekolko rokov ma trapi pískanie v uchu - ušný šelest/tinitus/ niekedy sa stratí a potom sa opat objavi ide o piskanie v dvoch tonoch prevazne zvysujuce svoju intenzitu vecer pred spanim lekari vylucili ochorenie ucha hoci tym som si nie ista bola som aj na vysetreni vo zvukovej komore mohlo by ist aj o chorobu krvi /anemia/ alebo problemy so srdcom, ktore je odla kardiologa v poriadku brala som Stugeron liek na nerv. system ktory mi predpisal neurolog nic sa nezmenilo tento problem ma stale trapi niekedy je to na zblaznenie poniektori lekari sa vyjadrili ze by mohlo ist o fantomovu nemoc /zvukova halucinacia alebo silna predstava vnimana ako skutocnost/ viem ze nie som blazon ani hypochonder ma niekto podobny problem? skusala som aj rozne kvapky bylinky propolis...ziadne zlepsenie
Pískanie v uchu
suhlasim, tiez som si to vsimla aj naposledy po covide po sviatkoch, ale tak nebolo to zase nic extremne alebo vazne.
Inak ale podla mna kazdemu cloveku aspon raz za zivot proste piskalo v usiach. Aj ked to netrva dlho, ale proste sa to niekedy stane. Ci uz po chorobe alebo niekedy to moze byt aj tlakom, ktovie, co je vlastne skutocnou pricinou.
Nie každý senior je nahluchlý. Môj starký má 80 a počuje lepšie ako my všetci dohromady :D Čiže to je fakt individuálne.
tak to je teda zaujimave, ze aj takto starsieho cloveka to vie potrapit. lebo ti vacsinou uz maju taky sluch, ze im je to viacmenej jedno.
no neviem teda, ale starka ked to mala, tak ona sa napriklad vobec nestazovala na bolest, len jej ten zvuk dost prekazal, ze to pocula kedykolvek v priebehu dna. a to podla mna pocula dost slabo vseobecne.
Občas to práveže môže zájsť až do bolesti, keď je to pískanie až príliš intenzívne.
no dobre, ale asi si nemal/a pískanie v uchu nejakej silnejšej intenzity. ale tak pri tom ti asi analgetikum zaberie len ťažko :) lebo to prakticky nie je bolesť. len dosť nepríjemný stav.
Ale tak vacsinou si telo poradi samo ako to je aj s teplotou napriklad, ze do seba nemusis automaticky pchat lieky. Ja si nedavam pokial to nie je ozaj nevyhnutne.
Nemyslím si, že je to ok ignorovať aj keby sa to deje len raz za mesiac. Či to berieš tak, že to je v pohode, to sa prežiť a pretrpieť dá a kašlem na to? Telo sa ti tým snaží niečo povedať predsa, takže to netreba nechávať len tak.
Ale zase ak to ma byt len niekedy a nie je to ani pravidelne, tak to ani nejak netreba riesit, ci?
