Čaute, už asi 305ta moja téma :-D...Ale plne si uvedomujem, že je už so mnou nuda a neviem komunikovať s ľuďmi, veľmi ťažko nadväzujem nové známosti, keď sa ma ľudia niečo pýtajú, len prikývnem, alebo sa tupo usmievam, bez slov...Dnes som bola na kúpalisku, vzal ma kamoš, mal tam celú partiu 20tich ľudí a ja som dokázala prehovoriť s jednou slečnou a jej kamošom aj to po pol hodine. Všimla som si, že neviem o čom kecať, normálne ma nič nenapadne, čo by sa dalo rozoberať, dokonca sa neviem ani opýtať žiadnu vec... Už ma to trošku začína hnevať, lebo som si toho vedomá, ale neviem prečo nedokážem prelomiť bariéru... Proste sedím ticho a rozmýšľam, čo by som sa tak opýtala, niekedy si okolie ani nevšímam a len ticho sedím, potom si o mne ľudia právom myslia, že som divná, aj mi to už bolo povedané....hmmm??
Viazne u mňa komunikácia
Ahoj DzanaFX :).. Presne ako seba opisuješ, taká som aj ja, do bodky. Čítala som knihu Jste introvert od Laney. Píše sa tam to, že je to druh temperamentu je nás na svete len 25%, a preto sa cítime v spoločnosti, alebo druhí nás vidia ako divných :D Sme hĺbavejšie, ako si opisovala to kúpalisko ja sa správam v spoločnosti rovnako, sedím, počúvam druhých a rozmýšľam, čo by som k tomu ja povedala, ale väčšinou si v hlave len premietam ako by to dopadlo, a nepoviem nič, potom sa mi párkrát stalo, že niakí chalan sa na mne zasmial že som čudná, už to neriešim, TIEŽ čítam takéto knižky (Miluj svoj život, moc prítomného okamihu), hlavne sa musíme naučiť mať sa rady. Tiež nerada chodím na diskotéky, aj keď musím priznať trošku si vypijem, a som najodvážnejšia na svete, minule som sa prihovárala cudzím ľuďom. K tým liekom :D, tiež som ich nikdy nebrala, my máme iný problém, ktorý je v našom myslení, lieky by nám pomohli len pokým by sme ich brali, čiže nevyliečili by nás, i keď INTROVERZIA nie je CHOROBA. Som na VŠ, a pri toľkých zhovorčivých ľudí si pripadám niekedy, že nežijem život naplno, párkrát som odmietla diskotéky, opijačky... Ale nás napĺňajú iné veci. Osobne ja rada čítam knihy, cvičím jogu, mám 2 dobré kamošky (je to málo, ale lepšie ako byť sama) a mám priateľa :D k tomu hm ten si tiež všimol že som najradšej s ním sama, minule mu to aj vadilo, musím sa aspoň v tomto zmeniť a vybehnúť s ním a poriadnou skupinou ľudí :D
Ona praveze hovorila nieco uplne ine. Nemiesaj hrušky s jablkami , čítaj pozorne .
Počas depresívnej fázy BAPákom pripadá všetko všedné a do ničoho sa nemajú a počas manickej fázy rozprávajú stále dookola bez vzájomnej súvislosti
Oba príznaky ( protipóly ) DzanaFX popísala
BAP : to je blbosť
DzanaFX : takto nejako sa prejavujú Ludia s Bipolarnou Afektovanou Poruchou
...u mňa tá komunikácia viazne na začiatku, ak sa to rozbehne a ja sa s danou osobou stýkam častejšie, čoraz viac si máme čo povedať, ide len o tú bariéru na začiatku, že mnoho ľudí so mnou už nenadviaže opätovný kontakt, nakoľko na začiatku som až príliš ostýchavá a bojazlivá šedá myška...o tom to celé je...a prvý dojem je veľmi, veľmi dôležitý :-)
Ja sa neriadim podľa druhých, práveže robím opak. Skupina, ktorá mňa upúta sú presne Tí, ktorí sa vymykajú stereotypu, to však neznamená, že neviem prehodiť pár slov s ostatnými. Ja som kedysi bola spoločenská, ukecaná, nič ma netrápilo, až potom nastal zlom... Takže neverím tomu, že taká chcem byť, lebo nechcem. Chcem mať známosti kontakty, chcem sa vedieť orientovať v živote, chcem podnikať a ako preboha mám jednať s partnermi, keď sa bojím komunikovať..? Nie takto žiť nechcem a nechcem byť introvert...Preto na tom popracujem, lebo ma takýto NUDNÝ život nebaví...A ľudia ma už vonkoncom nenudia, dokonca po ekonomike chcem študovať psychológiu, pretože mňa doslova baví počúvať ľudí a radiť im, počúvať ich problémy a starosti a pomôcť im. Lebo doslova to tak cítim, že som predurčená, aby som vo svojom živote pomáhala ľuďom... Či už psychicky, alebo inak...Tento život s bojazlivosťou nie je to, čo chcem...Chcem pravý opak...A je to len na mne, či to zmením...
Dzana, si introvert a spolocnost ludi ta nudi. Co je na tom zle? Kazdy mame nejaku povahu. Nemoze byt kazdy ukecany. Proste prijmi to, aka si, aky mas charakter, vrodena podstata charakteru sa neda zmenit. A nech ta okolie prijme taku, aka si. Kto ta ma rad, bude ta mat rad taku aka si. Zrejme sa este asi nenasli ludia, ktori by ta uputali. Napis, mas sklony radsej k zaujimavym, inaksim ludom, ktori sa vymykaju nasim spolocenskym poziadavkam? Umelci, astrologovia, slusni ludia, ale zijuci vo svojom svete na okraji spolocnosti... Ak ti vyhovuje taka skupina ludi, tak sa k nim pridaj a uvidis, odrazu sa budes citit ako medzi svojimi. Nenasiluj si nieco, co k tvojmu charakteru nepatri. Napis, ked teraz skutocne porozmyslas nad sebou, nad svojim vnutrom, tak co skutocne citis? Ako by si chcela zit a chovat sa, aby to uspokojovalo teba a nie inych?
dzana tie lieky beru miliony ludi a su skvele .... nieje to nic utlmujuce, prave naopak a nemusis ich brat stale len na aby ta to nastartovalo ... fakt to stoji na zvazenie lebo tym tvojim tempom to bude trvat vecne :DDD zivot plynie rychlo treba vyuzit cas, ktory mame ....
