ahojte, mam 23 rokov, o rok koncim vysoku skolu, niekto by povedal,ze mam cely zivot pred sebou, ale vnutorne sa citim strasne prazdne, stratil som vsetky svoje zaujmy, cele dni len presedim doma nicnerobenim a rozmyslanim nad tym ako som si dobabral zivot, som silny introvert, mam aj socialnu fobiu, vysoku skolu ku dokonceniu ktorej mi uz chyba len 1 rok doslova nenavidim, vystudoval som ju najmä kvoli natlaku rodicov, ale ja si vazne neviem predstavit ako si najdem pracu po skole, celkovo mam pocit ako cloveka, ktory si cely zivot dobabral tym,ze studoval nieco co ho absolutne nebavilo a teraz ked nad tym uvazujem jedine co budem moct robit po skole je zacinat niekde v zahranici v mcdonalde, uplne od nuly, neraz mi uz napadla aj myslienka samovrazdy, ale viem,to nie je riesenie a asi nikdy by som nepolozil na seba ruku, ale stale ten hrozny pocit prazdnoty vnutri nemozem nijako zakryt, co by ste navrhovali v tejto mojej situacii? chcel by som vediet nejaky nezavisly pohlad na to od inych ludi, resp. ako zacat znova zit? kde nabrat tu stratenu motivaciu do zivota?
Strata akejkolvek chuti do zivota
javor24, zalezi od krajiny, v niektorych mas moznost vybavit si stipko + praca popri VS, co je uplne normalne, ak chces, zvladnes! co by si vlastne chcel studovat, co ta skutocne bavi a co by si neskor rad robil?
suhlasim, beskyd to pekne napisal
jasne,ze planujem svoj vlastny zivot akonahle dostudujem tento moj nenavideny odbor co bude buduci rok, ale fakt ako za tieto roky som nenadobudol ziadne zrucnosti, neviem prestat mysliet nad tym co bude, a vidim to tak,ze jedina moznost bude zacinat v McDonalde niekde v zahranici, lebo kde inde by ma zobrali aj to budem mat problem vydrzat medzi ludmi kvoli socialnej fobii, urcite vsak chcem skusit zivot mimo SR, ale na druhej strane mozno by som skusil aj dalsiu VS, ale urcite nie na Slovensku, ale financovat si VS opri praci v Mekaci v zahranici a popritom si platit este najom, ved to sa ani neda realne zvladnut, ci si co myslite?
a lost: to si myslel ako ,ze ti to pripomina tvoj zivot? resp. co sa s tym snazis urobit aby si to zmenil?
fuha, zaujimava tema.. dva dni dozadu som tu zalozil temu "praca kamionistu" a tiez som studoval pravo akurat uz to mam skoncene nejaky ten rok a som trocha starsi a robim vo fachu taku mierne nevdacnu robotu ..ale niektorym pocitom velmi dobre rozumiem. mal si sa rodicov spytat ci ti po skole vedia vybavit flek:) bez toho moze ist dneska na pravo len blazon alebo fanatik a hochstapler, idealne ked su tieto 3 faktory kumulovane... neviem na ktoru skolu chodis ale u nas na UK sa bolo treba len skoro polroka vkuse ucit na statnice a to s perspektivou pokracovania v mekaci nebudu najstastnejsie roky zivota.. takze by som sa na to vysral bud pred nimi alebo sa namotal na to ze nieco snad predsa len najdes a zatal zuby... ak ti je jedno ze zrejme skoncis v BA.. a ze pri dnesnom pretlaku absolventov a dopytu po praci z teba zamestnavatel zderie kozu ze budes zeleny fialovy a to mu este budes musiet byt vlezeny v zadku nonstop. ale takto to fungovalo uz pred krizou ked som este praxoval, teraz si to ani neviem predstavit... ale nedanvo som stretol byvaleho spoluziaka z fakulty ako isiel domov kolo 22.00 a ze vraj ide z prace a to nemal poobednajsiu zmenu ale bol tam pekne od rana jaksapatri a tiez zrovna nevyzeral ze sa v tej praci nudil, heh.. a podobnych pripadov su dneska uz stovky. osobne som toho nazoru, ze z cim kratsej cesty sa vratis, tym lepsie pre psychiku, nie je to take lahke ako tu niekto pise nieco si odmakat, tlacit hore balvan a zrazu si uvedomit marnost vsetkeho a zacat od podlahy v niecom kde uz kazdy ma pred tebou naskok lebo kym ty si robil pravo, druhi robili uz nejaky cas to, kde ty mozno len zacnes... je to o hubu, kazdopadne treba sa otocit zo slepej ulicky cim skor, lepsie ako v 30tke skoncit na prednej hore alebo na povraze.
no boze, tak ste sli nespravnou cestou a co, mate 23, skoro cely zivot pred sebou, netreba sa umarat tym, co bolo a co aj tak nemozete zmenit, ale treba vyskusat nieco nove...
kazdy z vas vie, co chce, len prestal pocuvat svoje Ja...kedysi davno, no a javor ma bohuzial rodicov, ktori presadili svoje na jeho ukor, ale aj to nie je koniec sveta, mat vas vek, tak letiiiiiim ako vtak, kam ma srdce taha
jezisi a ty mas 23 rokov? pises to ako kratko pred vlastnym pohrebom
keby ze mas 35 a si napr. vazne chory alebo postihnuty, tak pochopim
vo veku 23r mozes este urobit co len chces, mozes vystudovat este aj dve VS hocikde chces a aku len chces, hoci aj v zahranici
mal by si sa rozlucit s rodicmi a zit svoj vlastny zivot, vek na to kazdopadne mas
ak tuzis po inom studiu, tak si tu tuzbu spln, kludne mozes zacat od nuly, nic sa nedeje, mas LEN 23
ide o to, ako si v nutorne nastaveny, ak sa budes opustat a lutovat, tak sa mozes rovno zahrabat
pravo /:
majky: v podstate asi mas pravdu, ja by som najradsej chcel odist zo Slovenska a zacat niekde mimo uplne od zaciatku, jazyky nemam na nejakej uzasnej urovni, ale s tym sa da este nieco urobit, ale stale ma trapi taky pocit,ze som 5 rokov svojho zivota vynicil na nieco co nema absolutnu buducnost..
