7,5 ročný vzťah v 23 rokoch..

Mne sa tiez strasne paci sweater-ov prispevok. Je to naozaj tak. Vela ludi sa boji urobit krok, lebo sa boji, ze to zle dopadne. Boji sa, ze to neskor olutuje, ze obätuje to lepsie v com bol a potom mu bude horsie. Je tazke urobit v zivote takeho zasadne rozhodnutia, ktore bud vyndu, alebo nie. Ale zas niekedy, risk je zisk... a co ta nezabije, to ta posilni.

urob to po com tuzis, co citis ze chces robit, mozno sa aj opalis, ale aspon zistis ze to nebolo to spravne :), vies ako to myslim, vsetko je lepsie ako stagnovat na mieste...

sweater*

velmi pekne si to napisal, a kazdymi takymto ROZUMNYM nazorom, sa mi viac a viac objasnuje, aky je vlastne moj problem...koniec koncov, keby som bola 100% vyrovnana so sebou, a nieco nefunguje vo vztahu, tak sa to snazim riesit, ale asi nie som 100% vyrovnana, neviem co ocakavam od zivota, zrazu som na krizovatke, a neviem kade...ale asi sa idem momentalne venovat sebe a pracovat na sebe, nech viem co chcem (ano aj napriek tomu, ze som zena :)..a ked budem so sebou spokojna, mozem to ocakavat aj od toho druheho cloveka vo vztahu...
clovek robi vacsinou chyby, ale co je vobec chyba? je to ze ostanem v nefungujucom vztahu? je to ze sa budem venovat a pracovat na sebe? skor by som povedala, ze chyby sa daju robit v gramatike a matematike, ale v zivote ide iba o rozhodnutia, ktore clovek nevie ako sa vyvinu casom...to je zivot..

MOJITA

drzim ti palce, aby si si to tiez co najskor vyriesila a bola si v prvom rade ty stastna... :)

najhorsia verzia je ked sa nevies rozhodnut ktorym smerom je to spravne a tak sa radsej nepohnes nikam, len so strachu... dolezite je nebat sa robit v zivote chyby, pretoze im sa neda vyhnut, su sucastou zivota a treba to tak aj brat... a aj ked si to clovek uvedomi, treba sa to naucit a casom zistis ze chyby su fajn, vela cloveka naucia a aj chyby posuvaju vpred, jedine co ludi brzdi je strach, strach so zlyhania a preto len necinne preplavaju zivotom.., a toakto vlastne spravia to najhorsie mozne rozhodnutie, a to nic nerobit o nic sa nepokusat

užívaj si

ZENA :)...suhlasim stvojim nazor,velmi pekne napisane.som na tom rovnako tiez mam pocit,ze som preskocila pbertu od svojich 16 som zo svojim partnerom(mam22) a tiez mam take pocity,takze stebou uplne suhlasim

celestinka!

Nehnevam sa, ale nedovolim aby si si o mne myslela, ze sa prizivuje na niekom inom, ja 5rokov zarabam, nie najmemej, mam vlastne auto, na ktore som si nasetrila, ale to je jedno, ja nie som na nikom financne zavisla...len som chcela aby mi skuseny ludia, co v zivote zazili vela povedali vlastny nazor na 7rocny vztah, vies vo svojom okoli som sa stretla s vela ludmi co mi povedali, "nooo, 7rokov, svadba, alebo rozchod!"...a podstate, aj oni ma zneistili...a nie aby mi tu niekto rozpraval aka som unudena a tento mesiac som od frajera nedostala peniaze..neviem, ci si nieco podobne zazila, co sa tyka pocitov, ze nevies ktora ponukana cesta je ta spravna, ale ak nie tak som rada, ani ja som necakala, ze mna tak racionalne a prakticky zalozeneho cloveka nieco take stretne, ale uz viem, nikdy nesud cloveka za jeho ciny, lebo nikdy nevies akoby si sa ty v danej situacii zachovala...potvrdilo sa mi to 1000x..ale dakujem za tvoj nazor, samozrejme!

Dadula56

jasne, ze mam svoje sny, planujem ist uz dlhe roky, v postade po strednej skole som mala ist do USA za rodinou, ale vzdy som to odkladala koli vztahu, lebo mi povedal, ze nechod ...a teraz som si uvedovila, kedy ked nie teraz..ja som ten cestovatel potlacany a on domased...podstate nase "rozchodove" rozhovory prtrvavaju par mesiacov, a uz sme si povedali, ze ideme trosku zit bez seba, nech sa nam ci uz hodnoty usporiadaju, proste, kazdy clovek sa musi urcitym sposobom vyburit, niekto cestuje, iny disco, iny ma svoje konicky...a proste ak maju byt dvaja spolu tak sa stretnu opat...

nehnevaj sa ale ty mas 23 rokov, zivot pred sebou a nas sa pytas co dalej? nemas ziadne ambicie, ciele v zivote alebo akukolvek tuzbu, ktoru si chces splnit/dosiahnut? pre mna je clovek, ktory sa druhych pyta co ma robit, nerozhodny jedinec ktory si v zivote zarobi akurat na najomne a chleba alebo si bude vyvalovat sunky na ukor partnerovho platu.

Zena, ja ti poviem len tolko, ze tieto pocity su v tychto vztahoch( zaciatok v mladom veku, ked je clovek nevyformovana osobnost a sam nevie, co chce, kde ma zivotne ciele atd.) uplne bezne a su dokonca pravidlom (dovolim si tvrdit :)). Ja sama v takom vztahu zijem, je to presne ako to popisujes - on by najradsej sedel doma na zadku, ja nemam nic vysosotne proti, ale mam len 24 a rozhodne si tak zivot nepredstavujem- aspon zatial. Tiez som frustrovana obcas z toho, ze sa to nikam nehybe, nemyslim teraz svadbu, to este nechcem, ale na druhej strane mi je jasne, ze 6 rocny vztah(moj pripad) je uz pri inych paroch davno s dvoma detmi a ludia nemaju cas riesit "blbiny"(aj ked rozumiem, z eta to trapi, ved aj mna to vie trapit), lebo potrebuju zabezpecovat rodinu atd. Moj vztah s partnerom zatial drzi, ale najma preto, ze obaja velmi chceme a robime kompromisy. Ja napr. chodim von s kamoskami, ked on nechce, niekedy s nim sedim na zadku, on si na svoje speci zaluby tiez nasiel inych. Beriem to tak, ze dolezite je, ze sa mame radi a chceme byt spolu. Aby to nebolo az tak otimisticke, mam kamaratku, ktora nedavno ukoncila 8 rocny vztah, prave kvoli tomu, ze v puberte (boli spolu od 16) si sedeli, ale ich cesty sa uz v dospelosto velmi lisili. Cize zhrniem to tak, ze ak si chces uzivat, tak si uzivaj, nemusis byt nutne iba s nim, prezije zopar vecerov bez teba. Cestuj, bav sa, pestuj zaluby. Na deti a svadbu mas more casu, nevies kam ta zivot zavedie, co prinesie, nema zmysel vobec riesit a davat definitvne zavery v 23, aj ked mas uz 7 rocny vztah.

A on má kolko rokov? Na vydávanie je priskoro, uzivajte si, ale myslíte aj na budúcnosť a planujte a setrite. Prsteň nepotrebujes ale potešil by, vsak, taky hoci obycajny, nezáväzne zasnubny. Choďte spolu pracovať do zahraničia. Aj to bude zmena, aj zarobite, aj preverite vzťah.