Na začiatok, mám epilepsiu, maniodepresiu a ulceroznu kolitídu, trpím na anorexiu tzn. prežieram sa a potom celé mesiace držím dietu ( nepijem, nefajčím ale som závislý na výživových doplnkoch ) po ťažkom uráze trpím na posttraumatický stres, od detstva trpím na obsedantno kompulzívnu poruchu, po úraze zhoršenú.
Nemusím asi zdôraznovať ako mi škodí stres a omnoho citlivejšie a ťažšie znášam ubližovanie ( na každej škole som bol vyčleňovcaný a šikanovaný až po čase sa to trošku zlepšilo - keď som bol dlhšie mimo vplyvu rodiny )
S5 ku fotrovy.
Je už na dôchodku. Finančne sa o nás staral ( ako rušňovodič robil aj nočné - nie som si už istý, ale asi mu už dávno niekto skončil pod kolesami ) pravideľne sme chodili ku starým rodičom, na nich lipol a je včelár. Do krčmy nechodieval ale odkedy je na dôchodku dopraje si jedno pivo, je nefajčiar.
Vždy bol podozrievavý, keď sme sa o niečom hlasno bavili a je blízko, načúva za dverami.
Problém je, že buď je extremne milučký až servilný ku všetkým naokolo aj ku nám, ale akonáhle mu niečo prebehne cez nos, niečo nie je po jeho, behom sekundy je ako zúrivé tornádo a potom sa tvári ja nič ja muzikant a zase je milučký.
Mama to ťažko znáša, ako učiteľka v materskej školy, bola vždy senzitívna a už má toho fakt dosť ako emocionalne tak zdravotne.
Teraz ráno ho mama budila na nákupy do kauflandu ( zvykol si dlho do noci pozerať televízor ) po tom či zišiel do kuchyne vybehol na matku, že mu pri upratovaní odsúva posteľ a nedá ju presne kde ju má, proste vo chvíli hnevu neuvažuje, zaujme vysoko obrannú-útočnu pozíciu a použije čokoľvek ku konfrontácii hlava nehlava.
Keď som ho raz vytočil, vybehlo z neho či, že mi rozbije hlavu kladivom - uderil ma len jedenkrát v živote, aj to kôli totalnej blbosti.
Vždy mi vytýkal, že nechcem nič robiť, pretože keď ma o čokoľvek požiadal akoby v tú chvíľu zo mňa unikla všetká energia. Keď ma požiada o pomoc niekto cudzí som potešený až extremne ale keď on, je mi zle od žaludka.
______________
Ja osobne som pred rokmi absolvoval psychoterapiu na posttraumatický stres a obsedantno kompulzívnu poruchu a neskutočne mi to pomohlo a začínam si uvedomovať nemilú pravdu, mám čoraz viac jeho povahových čŕt - nechcem mať vlastnú rodinu, nechcem mať deti, nechcem aby trpeli ako trpím ja.
Ako to všetko riešiť.
