Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC

Maoam tak ja už mám psychologičku. Musela som tam začať chodiť lebo som vtedy ešte nemala 18 a rodičia ma chceli dať preč. Tak to bola podmienka, že keď tam začnem chodiť tak ma nedajú preč na psychiatriu. No ako som písala zajtra tam mám ísť po troch mesiacoch lebo som tam nebola od kedy mám 18. A dosť sa bojím toho čo mi povie keď ma uvidí. Nemám rada lekárov ani nič podobné. Ale idem tam. Niektoré veci ktoré mi povedala pár krát mi pomohli. No cítim sa jak debil lebo som jej tak klamala a teraz kebyze sa chcem o tom porozprávať tak uz by ma mala za klamárku a aj keby jej chcem povedať pravdu tak by mi možno neverila :(

Felia: toho psychologa ti kladiem na srdce preto ze
A- su na tieto veci zvyknuti (najdi si dobreho prosimta, lebo su medzi nimi aj degvosi)
AK NAJDES KOMPETENTNEHO:
B- zastabilizuje ta to
C- pomoze ti s uzkostou a strachom
D- budes sa mat komu nestrannemu vyrozpravat (on/ona ma povinnost mlcat)
E- moze ti pomoct aj v ostatnych otazkach - kam dalej, co so zivotom, atd.

Felia: no zbohom, jemine ako ja neznasam tento typ ludi :-///, dokazu cloveku s prepacenim dos*at cely zivot, nech sa sami pozru do zrkadla...

to bude ten typ ludi, ktorym NIKDY NEVYHOVIES, vzdy si daco najdu, za co ta budu drvit, ked to nebude vzhlad (prilis tucna, prilis chuda), tak to bude zasa prospech v skole, fakt, ze si sa nedostala na tu a tu VS, alebo ak sa dostanes na nimi schvalenu VS :D, tak nebudes mat dostatocne uspechy, nimi vysnivane a vyzadovane, ked to nebude toto, bude to nespravny vyber partnera, to nikdy neskonci, dokym to ty nestopnes (asertivitou, odchodom z domou a zariadenim si vlastneho zivota a dosledneho nekompromisneho potiahnutia hranic odtial - potial v kontakte s nimi).

Zatial, kym si nutena tam zit ti radim, byt co najmenej doma (s nimi) a po druhe - ked budu rypat, nereagovat. Ignoracia je totizto pre tento typ ludi ten najlepsi 'trest' v tom zmysle, ze ked nebudes reagovat, nebudu vediet spravne zaradit, co to s tebou robi. Neznasam tento typ ludi, som na nich alergicka, lebo tvoje emocne prejavy su ich stimulom a potravou, FUJ.

A este ta citovo vydierat, ze si im znicila manzelstvo a Co.

No - skor by som povedala, ze len dostavaju naspät to, co sami zasiali. Keby ta odmala neboli drvili kvoli vzhladu, nedemolovali ti sebavedomie, sebadoveru a nenicili ti sebauctu......SAMI SI ZA TO MOZU.

Su pekne krasne spoluzodpovedni za TVOJE problemy, ak vobec ich 100%-ne nezavinili kompletne prave oni, tak nech drzia klapacky.

A ty dievca, drzim ti velmi palce. Byt tebou, poobhliadnem sa po psychologovi, rodicia nemusia vediet, kedze si plnoleta, ak byvas niekde, kde by sa to 'kazdy dozvedel', mozes ist aj inam, do ineho najblizsieho mesta atd.

ty si ta, ktorej treba pomoct, oni nech si svoje problemy riesia sami, uz ked teba zdrvili ako vlastne decko, kks

Dobré ráno prajem :)

mrska Tak ja chcem! Chcem byť v poriadku. Len sa bojím. Jem veľmi veľmi málo. Stále musím v hlave počítať kalórie a všetko. Ale skúšam aspoň dva už sa mi podarilo aj tri krát denne si niečo dať. To každé tri hodiny neprichádza do úvahy zatiaľ. To by som nedokázala. Ale uz aj to je pokrok ked si tak zoberiem, že pred mesiacom, dvoma som nejedla aj tri, štyri alebo päť dní skoro vobec nič. Ale chcem to zmeniť. Samozrejme niektoré dni mi to vyhovuje ale nechcem sa už trápiť. Naozaj tie mesiace, ten plač tie hádky a to všetko len kvôli tomu že som začala chudnúť a takto to dopadlo to uz nechcem.

maoam. Ahoj :) ďakujem :)

spúšťač neviem čo bol. Možno že som vždy bola tučná a vždy ma rodičia nútili chodiť cvičiť a aby som schudla a nejedla toľko lenže teraz nechápem ked som konečne urobila čo vlastne chceli tak ma za to neznášajú a že som im skazila manželstvo aj všetky rodinné vzťahy aj všetko. :( Ako ja to viem len raz chcú tak, potom tak. Ale uz je mi to jedno. Uz veľmi dlho nerozmýšľam nad nimi radšej sa zameriavam iba na seba. A to bitie ako oni ma netýrajú alebo tak no ked oco niekedy nevie ako riešiť situáciu a už som aj pár krát dostala. ;) ale to za to čo som povedala takze to asi bolo oprávnené.
Neviem čo budem robiť. Desím sa kedže teraz budem maturovať a uz teraz som z toho hotová a to mi veľmi nepridáva. Teraz celé prázdniny som si vybavila brigádu som tam každý den on rána od piatej do tretej poobede takze doma veľmi niesom a rodičia chodia s bratom na výlety a tak takze som doma sama. A ked sú doma tak ja idem vonku niekam alebo sa zavriem do izby a som tam. Ako oni uz sú celkom v pohode no stále si do mňa radi rýpnu s jedlom a s tým ako vyzerám a asi si užívajú keď ma to naštve. Neviem. Nevidím im do hlavy a radšej ani nechcem. Jasne že sa chcem odsťahovať len ked som tak minule počítala tak mi to vychádza že ešte nejakých osem rokov štúdia ma čaká lebo chcem ísť aj na výšky a tak takze neviem kedy sa to stane :)

caute kocky, na chvilku porusim svoje vyhlasenie, ze sem nebudem chodit, som tu kvoli Felii:

pekne vitam, Felia, nech sa ti v teme paci, baby su fajn

Felia, z mojej strany len tolko, ze: neviem, aky bol u teba spustac, ale to tvoje vydarene domace prostredie ta bude stahovat viac a viac nadol, ak ta este aj BIJU, hoci si plnoleta, same hadky, krik a plac, no tak to je fakt uzasna 'pomoc' zo strany tych, ktori by mali pri tebe stat :-//

co budes robit, skola, praca? idealne by bolo vypadnut z domu, u väcsinych PPP-bab je v pozadi dysfunkcna rodina v mensej ci az hardcore-forme, preto ti to pisem

inak nemaju sancu na vyliecenie

ahojte...ahoj felia,tak vitaj,a hned na začiatku ešte dlho nemáš PPP tak bz si sa mala čo najrýchlejšie dávať dokopy,viem to podla seba...ja to tiež nemám až tak dlho lebo sú tu kočky čo to majú 5 a viac rokov a čím skor sa začne je liečba uspešnejšia...píšeš že nevraciaš tak to znamená že neješ alebo len málo...podla mna by si mala začať zeleninou a ovocím aspon kúsok každé tri hodiny,niečo zdravé po čom nebudeš mať výčitky...bude to ťažké ale dá sa to je to vela v hlave a hlavne musíš chcieť sama...
cry no máš pravdu o tom kupku...a tam sa mi pekne otvorili oči,ja že budem sama taká okruhla a celkom ma to prekvapilo...no a voda bola celkom studená lebo sme asi prišli skoro ale som si aj zaplávala a poslnila som sa....tak ale celkom bolo fajn...
no a dnes už práca čaká tak sa majte fajn a pekný deň...

Ewca :) tak ja trpím anorexiou presne 13 mesiacov. V auguste to bude 14. :( zo začiatku som skúšala aj vracať ale nikdy sa mi to nepodarilo. Za čo som vlastne aj rada. Tento rok som mala 18. Neliečim sa nijak. Nechcem. bojím sa doktorov aj nemocnice aj vśetkého toho a nechcem mať s tým nič spoločné. No chodím k psychologičke ale uz som u nej nebola dlho. Akurát na budúci týždeň mám íst za ňou po troch mesiacoch. Bojím sa toho čo mi povie keď ma uvidí. Ale upokojujem sa že už mám 18. aj keď to je len číslo ale som za seba sama zodpovedná a sama za seba rozhodujem. aj keď asi zle. Ale musím povedať že od kedy sú prázdniny tak mi je trochu lepšie. Trochu som aj začala jesť aj iné dokonca som mala aj kúsok koláča dnes. aj keď je to také aké je ale snažím sa nejako sama sa dať dokopy. Bojím sa toho že skončím zle a to nechcem. Mám pre čo žiť, začalo sa mi dariť vo všetkom inom len to jedlo a tie pocity ma ničia. ale naučila som sa s tým nejako fungovať. Akože podľa mňa nevyzerám až tak zle ale cítim sa úplne inak. No snažím sa tváriť v pohode :) lebo niekedy sa potom aj tak cítim. :) nebudem tu písať váhu lebo ako som si všimla to nemáte veľmi radi ale nie je to so mnou až tak zlé. Aspoň si myslím :) neviem čo by som mala o sebe napísať. Asi že som blbá že som s tým začala a teraz sa horko ťažko držím a neviem sa pohnúť ďalej. Niekedy mám pocit že uz nikdy nebudem v pohode. Ale, zas nechcem to vzdať. No neviem zas ani jak to riešiť ďalej lebo je to vo mne, ja som nejaká chybná alebo čo a musím sa napraviť. No bojím sa že budem taká jak som bola. A to nechcem. Rodičia o tom vedia. Popravde mi to neuľahčujú, bolo to hrozné zo začiatku ale už sa s tým nejako vyrovnali a niekedy máme aj chvíľky že sa o tom vieme porozprávať. No nerada sa o tom s nimi rozprávam lebo to vždy skončí hádkou, krikom a plačom alebo bitkou alebo tak. Takže asi tak. Je to všetko na nič ale bude lepšie. Dúfam že raz určite. Len ja neviem štve ma že ako keby som..ja neviem mala dve mysle. Vraj je to normálne. Jedna chce a druhá zas nie. Z toho som najviac hotová. Som mimo. A neviem jak to bude ďalej. Neviem čo budem robiť. Asi tomu len nechám nejaký voľný priebeh lebo nič iné mi zatiaľ nenapadá. :( čo je asi zle.

Ahoj Felia.tak ja som neni prave ta, ktorej sa dari, ale dakujeme.co mas za problem? Trpis anorexiou?ci bulimiou? Ak chces, napis viac.kolko tym trpis, ci sa liecis, vek, nieco o sebe napis.

Sorry že Vám tu takto píšem no čítam vás už strašne dlho (niečo cez pól rok) a ja neviem ale tak Vám závidím že to zvládate. Obdivujem vás a beriem si z niektorých z vás naozaj veľký príklad. Kiež by som aj ja raz dokázala fungovať aspoň tak ako vy. No keď čítam ako sa máte tak mi to dáva istú nádej a potešenie že možno raz aj ja budem s rozmýšľaním o sebe a o všetkom čo sa so mnou deje, čo robím a nerobím tak dobre ako vy. Len to som chcela tak Vám troška poďakovať. Ešte raz prepáčte že sa Vám tu do toho miešam no chcela som Vám to napísať už veľmi dlho len som mala menšie obavy.. Tak ďakujem :) a prajem Vám veľa úspechov. :)

Pardón, toto patrilo do inej témy.