Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC

Ahoj Cry, tak čo, ako si na tom s tou hospitalizáciou? Ideš do toho? A môžem Ti odporučiť Hronovce, psychiatrickú nemocnicu, tam je krásne prostredie a majú tam kopu zvierat, je tam aj hipoterapia s koníkmi, milý personál a aj jedlo sa dá...

Ahojte, neozyvam sa nejako.. dnes odchadzam na vylet, tak sa mi drzte. Mrska, snad dcerka bude v poriadku... :/
Ewca, drz sa, skus sa z toho pomaly dostavat...

ja som mala posledne dni krizu, stavy sebanenavisti, ale uz to je trosku lepsie, nejako niesom vo forme... ale zlepsi sa to :)

Ahoj mrska, tak este nemate pokoj od tych lekarov...mate toho aj s dcerou isto plne zuby.a na co sa prislo? Ma v poriadku vsetky vysledky? Napis potom, ako ste dnes dopadli.ja stale rovnako...ale celkovo sa mam psych.dobre.lepsie ako fyzicky :-) Pekny den.a ostatne baby co? Irise,Malicka...asi nemate cas ...sem tam sem napiste.

Ahoj cry, mam tvoj stary ešte na atlas, tam ti mozem napisať?

ahojte...
tak ako sa máte?ja som vcera chodila po lekároch s dcérou a ešte ideme aj dnes...tak len tak krátko,no z jedlom to mám tak ako bolo,vcera sm si urobili na obed kuracie prsia na prírodno a potom som bola kúpiť melon tak som do večera jedla už iba to...dúfam že dnes všetko dopadne Ok ideme na hematologiu po výsledky...tak sa majte krásne a píšte...ahojte...

Pre Ava6: s niekym si ma pleties, lebo ja problem s prejedanim nemam a nikdy som ani nemala diagnostikovanu bulimiu.

Nilja, absolutne neviem, kto si. Kedze pises, ze sme si spolu niekedy pisali, ozvi sa mi na mail- ak sa teda pozname, urcite ho mas. Ja tu svoj zverejnovat nebudem, kedze moj ma cele moje meno a nebudem ti z neho ani pisat, kedze neviem, kto si- tento nick mi nic nehovori.

Ahoj Cry, napiš mi prosím na mail: nilja123456@gmail.com
boli sme kedysi spolu v kontakte, chcela by som niečo s tebou prebrať.

ahojte...
no tak som si to oui pozorne prečítala a možno máš pravdu...
ale podla mna by tu namala vypisovať veci typu ako hlad bolí a chudosť stojí za to...to ako by tu napísala nejedzte čo ste sprosté,alebo že to čo robíme vlastne nie je správne že sa snažíme z toho dostať...my sa tu máme podporovať v tom že to dokážeme aj ked niekedy s krízou,ale ideme dalej...
ani ja niekedy zo seba nemám dobrý pocit,ale musím to prebrať v sebe čo je pre mna priorita v živote,a hlavne aby som ked tu už prispejem nebola kokotina...
inak ja sa mám v celku ok...strava z bezpečnými potravinami,trochu viac ovocia ako inokedy...ale som rada že som už dlho bez grcania a preháňadiel...a tiež som rada že je na tom tak malicka,irise a dúfam že aj klimta už sa dlho neozvala..ewca ty potrebuješ pomoc lebo mám pocit že si na tom nie moc dobre ako si písala...
tak pekný deň...

neviem, ci niektora z vas citala knihu Tajna rec a problemy poruch prijmu potravy, od Peggy Claude-Pierre. je pisana sposobom, z ktoreho som mala sama dojem, ze je mierne odtrhnuta od reality a trosku too much ezotericka, ci ako to pomenovat. autorka opisuje ako spolocnu crtu tzv " stav utvrdeneho negativizmu", ktory rozvadza ako akehosi "parazita" v hlave pacientky, ktory si tam zije vlastnym zivotom a vytlaca zdravy usudok tejto osoby. vdaka nemu je preplnena nenavistou, sebanenavistou, vsemoznymi negativistickymi myslienkami atd atd... sama autorka o pacientoch hovori ako o obetiach, co mne s mojou povahou dost prekazalo, ale ked sa na to pozeram z nadhladu, obzvlast, ked sa pozriem na pripad Cry, tak mi to presne sedi. dievcatko je opantane nejakou kokotinou, ktora sa jej usadila v hlave a presviedca ju o tom, ze ona sama stoji za hovno. ja mam pocit, ze vsetky tieto obvinenia a sebaobvinovania su sice volanim o pomoc, ale ona to nerobi schvalne. nechce byt naschval zauimava. ona nechce, aby sme ju polutovali. ale nase kydanie, aj ked je velmi racionalne a je len v dobrom, ju podla mna este viac utvrdzuje v tom sebaobraze ktory ma. ze stoji za hovno. ja jej uprimne verim, ze presne toto si sama o sebe mysli a cokolvek, co jej tu napiseme, ju este viac sundava dole, lebo sa este viac zamotava v sebanenavisti. sama si este zivo pamatam, ako som nenavidela samu seba ja. nastastie to uz je dost davno, no Cry evidentne stale lieta len v tomto pocite. intenzivnejsom, alebo menej. preto jej nepomaha ani ziadne liecenie. ona nedokaze celit realite, akakolvek kritika, aj ked je konstruktivna a v jej zaujme, ju len dava dole. ona sa nevie produktivne nasrat, ona sa vie len nenavidiet a ked jej povie niekto nieco skarede, nevie pochopit, ze ten clovek ju tym nekritizuje a nehovori jej, ze je zlym clovekom, len jej chce ukazat, ze toto spravanie je pre nu destruktivne. ona to hned vidi vo velmi ciernom svetle a ma pocit, ze za kazdu chybicku je hned horsim clovekom.... a ja si nemyslim, ze za tento negativizmus si moze sama. proste je to nejaka tazko identifikovatelna sracka, ktoru ma v hlave. to je ta prijebana anorexia.

mozno nemam pravdu, no ja mam tento pocit uz dlhodobo. s cry sa pozname osobne, zaujima ma, ako sa ma, ako sa jej dari a velmi jej drzim palce, ale presne to vidim, ked ma jednu z tych svojich blbych chvilok, zacne na mna utocit. v mojom pripade mojou vlastnou ppp, lebo to je moja citliva stranka a pre nu najlepsia zbran, ale ja mam pocit, ze ona to nerobi zamerne, ze si v tom momente ani neuvedomuje, ako tym cloveku znemoznuje uprimnu chut jej pomoct. takze damy, neobuvajte sa do nej. ani sa tu neobuvajme navzajom na seba. aj ked viem, ake to je niekedy tazke. ako mna vedia vytocit niektore veci, ktore sa tu pisu. a ako viem vytocit samu seba, ked mi zrovna "drbe". ale jedine konstruktivny hnev ma zmysel, ten sa dokaze pretvorit do niecoho, co je kreativne, na zaklade coho sa da pretvarat a vylepsovat a tvorit nove veci. ale sebaobvinovanie je len sebatryznenim. to nevedie vobec k nicomu lepsiemu, len hlbsie a hlbsie cloveka zakopava do nenavisti a odporu k sebe samemu. a s takymi pocitmi sa zit predsa neda.