Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC

Príspevok v téme: Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC
xyxyxy

Teraz už vážne !
Lietam v tom od cca. januára . Je mi zo seba zle . Baby, potrebujem poradiť, ako sa z toho dostať sama .Neviem si ani len predstaviť ako by som to povedala doma mamine a nechcem jej to povedať ,ja viem..že by mi chcela pomôcť , ale potrebujem to zvládnuť sama .
Viem,že by som sa z toho mohla dostať aj sama - snažím sa menej vracať ... niekedy to bolo 3-4 krat denne , teraz sa to snazim obmedzovat , a proste uz mam v hlave taky blok ,ze radsej sa neprejem ako keby som mala ist vracat potom .. uz to nevladzem robit .
Odkedy mam bulimiu som schudla "len" 4 kilá , myslíte si, že keby som s tým pomaličky prestala a hývbala sa medzitým ( bicykel,korcule,beh,posilnovanie,stepper,tenis... ) pribrala by som viac ako tie 4 kilá ?
-bola som na odbere krvi , nezistili mi nic zle,vsetko mam v poriadku , kedze vela mineralok ,ovocia,zeleniny ,jogurtov ( bielych ) ostava vo mne , takze predsa v sebe nieco musim mat. ; menzes mi tiez nemeska nikdy .. zatial mam zdrav. stav myslim ,ze v poriadku
Potrebujem len radu, ako zacat .. viem ,ze to pojde pomalicky , ale chcem to , musim to dokazat ! pre seba , aby som netrpela ako doteraz, lebo ma to nicí , ta predstava,ze ja som bulimicka ! - zabija ma to :-(
Prosim baby, ktore mate bulimiu alebo ktore ste ju prekonali , piste ,ako sa vam dari .. a tie ktore ste ju prekonali ,prosim,dajte vediet ako . K odbornikovi ist nechcem,lebo to by potom museli vediet rodicia, a ja chcem byt silna ,AJ BUDEM a musim to DOKAZAT !
Dakujem kazdej !
...................................................................................
ZDRAVIE.sk odporúča:
Veľký boj s anorexiou a bulímiou (PORADŇA)
Viac na www.zdravie.sk

pupatko112

maoam.. skusam vsetko, pravidelne cvicime s priatelom, hravame squash, badminton, behavam, prechadzky so psikom.. ako som spominala, dokazem byt silna a vyhybat sa prejedaniu, ked cvicim nemam ani potrebu, mam dobry pocit zo seba ze som nieco robila, ale po nejakej dobe sa to na mna vsetko navali, pride nejaky stres, problemy a ja som opat v tom, trva to aj 2-3 tyzdne kym sa opat neschopim.. a takto to ide uz 3 roky.. chcem sa hlavne zbavit to ho pomateneho myslenia, nechcem take vyliecenie ze prestanem len zvracat, to je len na 50%, chcem hlavne prestat vnimat moju postavu, prestala som sa vazit, doma mam len male zrkadlo v kupelni :), no ja uz mam mierku v mojich rukach :) .. stale si chytam zadok, bruchu, boky ci som nahodou nepribrala.. robim to podvedome..

v poslednej dobe si uvedomujem, ze sa obklopujem ludmi ktori neustale rozoberaju zivoty, vyzor spravanie druhych ludi... oni mi davaju pocitit ake dolozite je dobre vyzerat a posobit na okolie, aby ta nebrali do ust.. na tych ludoch mi v podtate nezalezi, len s nimi travime obcasne volne chvile, nejaka ta party , vylet a tak.. tu v uk to je trosku ine ako na sk... ta si vyberas s kym sa stretnes, ale tu sme skupina slovakov co sa pravidelne stretavame , napriek tomu ze si ani nemusime uplne sediet.. ale zacinam si uvedomovat ze tie stretnutia ma vobec nenaplnaju a mozno aj kvoli takymnto ludom mam pocit ze vyzor taky dolezty v zivote..

k tym skupinovym sedeniam.. rada by som ich vyskusala, rada sa stretnem s ludmi co trpia podobnymi problemami.. anglictine nie je problem,uz teraz je skor problemom slovencina :)..informujem sa o tom..

pupatko112

maoam, dakujem za rady a podporne slova..velmi to povzbudi cloveka ked mu aj z inych stran povedia , ze sa to bude dat zvladnut..pytas sa na rodinne zazemie.. detstvo som mala velmi cilive, otec bol alkoholik, bil nas celu rodinu, mamina sa snim rozviedla ked som mala 10, vlastne pre mna to bola ulava, ja som ku otcovi nic necitila, len nenavist.. no maminka to velmi zle zznasala, nakolko bola na mna a dalsich dvoch dospievajucich surodencov sama. dostala sa do depresii a zacala vychodisko vidiet v alkohole.. napriek tomu vsetkemu som mala vtedy pri sebe jedneho anjelika, moju najlepsie kamaratku , ktora ma vzddy drzala nadvodou , podporovala a bola takym mojim zivotnym vzorom.. bola velmi dobre vychovana a to sa aj podpisalo pod to ze ja som sa nezvrhla na nejake zle chodnicky, kedze som nemala az taku pozornost a vychovu od rodicov.. jej rodina ma v podstate vychovala, u nich som nachadazala utocisko , vzdy ked som potrebovla ujt od vsetkych problemov ktore boli u nas doma.. travila som tam vacsinu casu a brali ma v podstate za svoju..su velmi vysosko postaveni a vazeni ludia na sk a tak mi dali do zivota vsetko to dobre co mohli.. no zazitky z detstva u nas doma , poznacili moju psychicku stranku, mas pravdu ze na rozne situacie reagujem prilis citlivo, najma v poslednej dobe.. nedokazem mysliet pozitivne, na vonok sa snazim posobit veselo, no vo vnutri som zarmutena, smutna osoba.. strpcuje mi to zivot , toto svinstvo.. naozaj s tym velmi chcem skoncit, som ochotna urobit cokolvek..

nastastie mam uzasneho priatela, naozaj pri mne stoji napriek vsetkemu, je uzasny , chapavy, dodava mi neskutocnu silu.. :) mozem mu povedat cokolvek, je taka moja butlava vrba.. akuarat vidim ze aj jeho to velmi trapi, chce mi velmi pomoct, lebo moc tuzime po dietatku a chce si byt isty ze sa nam narodi zdrave.. viem ze ak sa raz toho zbavim, nudeme mat krasny zivot, to ma posuva dalej a nuti bojovat..

posnazim sa zajednat si appoitment u doktora cim skor, potom sa vam tu ozvem ako to dopadlo...

baby a mate niektora z vas fb, by sme sa mohli aj tam spojit ak mate zaujem, mi to pride take osobnejsie a aktualnejsie..

Maoam

Pupatko - este nieco, budes sa musiet naucit ventilovat silne vnutorne napätie inymi formami (nie destrukcnymi pre teba a inych), zatial to robis v krizovych a silnych stresovych situaciach cez jedlo, lebo to inak nevies - ale to sa naucis postupne za pomoci odbornika.
Jednak potrebujes techniky na uvolnenie (idealne joga, autogenny trening, wellness, pravidelny vytrvalostny sport - v norme samozrejme) a jednak potrebujes sposoby, ako vyventilovat akutne negativne napätie a emocie, na co je napr. idealny box :D, ale su aj ine formy, psychologovia su skoleni na to, aby ti boli schopni nasit na mieru individualne pre teba to najlepsie. Presna schema aplikovatelna na vsetkych nejestvuje.
No a na sebavedomi a pocite vlastnej atraktivity - na tom tiez budes musiet dalej pracovat, je to najmä o sebaakceptacii a o ziskani sebahodnoty, ktora nebude zavisiet od hodnotenia okolia, ale bude cisto tvoja osobna.
Super je, ze mas po boku cloveka, ktory ta lubi a podporuje - a si inteligentna, rozumna, takze ked fakt budes chciet, tak to das.

Maoam

Pupatko - u teba by boli idealne ambulantne sedenia, medzi 4 ocami, jazykovo si iste dostatocne zdatna na to, aby si v AJ vedela formulovat dovody a priciny, prejavy ochorenia - aj keby si mala robit chyby, nie je problem. Psychologovia v zap. krajinach su zvyknuti na zahranicnych pacientov, je to kazdodenna rutina.
Velmi ti drzim palce.

Maoam

Pupatko: nemas inu moznost, ako si vziat psychologicku pomoc. Si prototyp typickej pacientky s bulimiou, velke plus je, ze sa z toho chces dostat, ale to sama nezvladnes.
Podla stylu pisania a podla toho, ako sa javi tvoja osobnost by mi na teba anorexia nikdy nesedela, ty si clovek tuziaci po volnosti, slobode a moznosti robit si, co chce, akurat ti nik nepomohol v minulosti s citovymi/emocnymi krizovymi situaciami + neviem, ako si bola socializovana, ake si mala rodinne zazemie, citlivo reagujes na vypäte stresove situacie a kompenzujes to takto.
Tebe pomoze psycholog + ako uz dotera, ty sama+ priatel, ale bez psychologa to nepojde.
Co musis urobit je - ist za svojim GP a povedat mu pravdu. S tym, ze nech ti pomoze vybavit psych. sedenia, dg. na to mas.
Nemas sa za co hanbit. Je to ochorenie ako kazde ine, akurat viaczlozkove a ty tu odbornu pomoc potrebujes.
Mas sancu sa z toho dostat, aj ked to nebude lahke. U teba je vyborne to, ze si absolutne uvedomujes o co ide, kedy to vzniklo, preco to vzniklo a zdas sa byt rozumna baba, akurat potrebujes pomoc - to je vsetko a na tu mas plne pravo, tak si po nu chod.

pupatko112

irise, dakujem za rychlu reakciu :).. uz sa to so mnou vlecie priblizne tri roky, po tom ako som sa rozisla s predoslym priatelom to vsetko zacalo, nepripadala som si vtedy pritazliva, lebo som mala par kileciek na vyse, zacala som nadmerne cvicit , lebo som chcela nadobudnut sebavedomie aaj aby som ten rozchod lepsie prekusla..jedneho dna som sa velmi prejedla az tak ze mi prislo zle, naplo ma a isla som na wc... vtedy to nebolo podmienene tym ze nechcem pribrat , proste som to prehnala s jedlom a nesadlo mi.. no vtedy som si uvedomila, ze takto mozem riesit moje obcasne chvilky prejedania sa a prislo mi to aj jednocuchsie ako travit 2 hodiny vo fitku... viem je to chore a njaradsej by som to vsetko vratila , alebo uplne vymazala... o d toho momentu sa to vsetko so mnou taha.. ako vravim , niekedy sa citim velmi silna, poctivo sa stravujem , pravidelne a zdravo vydrzim aj par mesiacov, popritom aj sportujem , no pridu take chvile ked to na mna vsetko dolahne, strasne zleniviem, mam nechut do zivota, uzkost a s tym pride aj prejedanie sa a nasledne vracanie.. no i pocas tych dobrych chvil neustale myslim na svoju postavu, ako ju mat este dokonalejsiu, vobec niesom vychudnuta, kazdy mi vravi ze mam peknu postavu, no ja chcem stale viac a bojim sa ze to nikdy neskonci.. nechcem byt vychudnuta, samej sa mi to nepaci.. chcem len jest vsetko co mi chuti bez vycitiek svedomia a myslenia na to ze ak zjem trosku viac sladkeho tak priberiem.. ma nebavi stale kontrolovat kalorie na obaloch a pocitat denny prijem energie..chcem sa toho vsetkeho zbavit a mysliet na krajsie a podstatnejsie veci ako je moja postava.. je to unavujuce...

uz naozaj realne uvazujem nad navsetvou odbornika, len tu je to takepomotane vsetko.. ty tu mas len svojho GP doktora, v podstate je to obvodny lekar, s ktorym riesis vsetky zdravotne problemy a ten uz posudi ci ta posle k nejakemu odbornikovi alebo ti len nasady lieky.. takisto je to aj z gynekologom.. musim mat pravdepodobne nejaky adekvtany pronlem aby som sa knemu dostala a mam pocit ze ak to je len to ze nemozem otehotniet,tak sa knemu pravdepodobne nedostanem.. ved skusim a uvidim..

a ty irise tiez vlastne trpis bulimiou, ako to je s tebou, ako to ty zvladas?

irise

pupatko, tvoj pripad ma zaujal... v zahranici je vela stresu,pocitu samoty, tak mozno aj to je vyvolavacou pricino,nemyslis? aj doma si to mala?a ako dlho sa tato bulimia s tebou taha? je vsak super ,ze mas priatela ktory o tom vie, ktory ta podporuje. Podla mna ked sa zahryznes,dalo by sa to zvladnut bez psych. liekov, no za psychologom by si mohla zajst - ked mas aj depresie, to ti pomoze...,alebo na nejake skupinove terapie s babami, v zahranici su urcite. A hlavne by som odporucila gynekologa,ked sa naozaj snazite o babo,on by vam poradil,povedal v com je problem... neviem viac poradit, vieme o tebe zatial prilis malo.. :)

maoam, zaujimave a pravdive veci pises opat...
"Stale iba ony, ony, ony. Dlhocizne pozorovania, merania......cely vyskum na sebe samotnej. Naco? Ten cas sa da vyuzit ovela lepsie a hlavne pozitivnejsie. " - toto ma najviac chytilo,ano, proste treba tu energiu davat do niecoho ineho,ja napriklad pracujem ako dobrovolnik..snazim sa rozdavat lasku, potom mam zo seba lepsi pocit a menej tuzim po kompenzacii vo forme zrania..

dobru:)

pupatko112

ahojte, mam pocit ze taktiez trpim bulimiou, avsak nie som si tym uplne ista, kedze nazvraciam az tak pravidelne.. pride to na mna hlavne ked mam nejake stresy, uzkost.. ako keby ma prejedanie sa oblubenych jedal upokoji, no nasledne mam vycitky svedomia.. strach ze priberiem tak to dam radsej zo seba von.. niekedy mam tieto skraty aj kazdy den 2 tyzdne vkuse, no niekedy dokazem vydrzat aj 2 mesiace bez zvracania... ale to musim mat psychicku pohodu a vela pramahania sa.. snazim sa jest pravidelne a zdravo, vacsinou si odopieram vsetko co mi chuti , hlavne sladkosti... no niekedy som uz taka vycerpana z toho obmedzovania sa, ze to nezvladnem a prejem sa ako svinka , no a s tym pridu uz tie myslienky a nenavist voci samej sebe, ze som neschopna a zesom opat zlyhala. uz som z toho zufala, chcem s tym skoncit, moj priatel ma plne podporuje a mysli si ze to dokazeme bez odbornej pomoci, no ja si myslim opak.. tiez o tom nikto nevie okrem mojho priatela a jednej kamaratky a tak mam velky strach z reakcii okolia, ked sa to dozvedia.. a dalsi problem je v tom ze zijeme v anglicky uz dlhu dobu a velmi nedoverujem tunajsej medicine...neviem kam sa pohnut na koho sa obratit.. a uz nemam sil, tiez mam pocit ze ma sprevadzuju s tym aj depresie, kedze nedokazem mysliet pozitivne a stale len placem.. nici ma to doslova.. fyzicky aj psychicky.snazime sa uz pol roka o babo , no bezvysledne a som si takmer ista ze to kvoli tomu mojmu problemu.. za akukolvek radu ,pomoc by som vam bola vdacna..

Maoam

Irise, Klimta - neviem, ci taku najdete :-), ale tak zazraky sa deju. Ide skor o to, ze kedze je to zavislost a ako som uz pisala skor, je to pri 'vylieceni sa' vlastne akurat abstinencia, rovnako ako u byvalych alkoholikov, byvalych gamblerov, narkomanov atd. Jedlo je kazdodennou sucastou zivota, je existencne dolezite, vyhnut sa mu neda, media a casaky vzdy budu vymyvat zenam mozgy, tlaky spolocnosti, ocakavania okolia tu budu vzdy - je to uz potom fakt najmä o sile osobnosti a o tom ziskat odstup a rozhodnut sa napriek vsetkemu, co sa tam vonku deje - zit SVOJ zivot a postavit si SVOJ zivot a naplnit sa zvnutra pozitivnymi ciastkami mozaiky, cim viac radosti, cim viac volnosti (vnutornej), cim viac lasky, tym lepsie.
Ale fakty su take, ze aj PPP-baby, ktore 'zvladli' liecbu, to vzdy budu mat v sebe, vzdy sa budu viac kontrolovat, vzdy budu na seba prisnejsie, riziko recidiv najmä vo vypätych krizovych a emocnych stavoch (rozchod, rozvod, vypoved v praci, neuspechy, atd). - je vysoke.
A prave preto je tak potrebna psych. pomoc, ale ta baba si musi pomahat aj SAMA, aj po tom, ked tie sedenia skoncia. Vydatne pomaha joga, autogenny trening, laskavy partner, to su vsetko balzamy na doranane duse - lenze je to strasne komplexne a zlozite, treba vzdy vidiet konkretny individualny pripad.

No a kedze PPP je plna klamstiev a najmä sebaklamu a kompletne skresleneho sebavnimania, negativnych myslienok, vnutorneho upätia, napätia, naslednej ventilacie potlacenych emocii, kedze PPP-baby a zvlast anorekticky su perfekcionistky a strasne sa kontroluju, vzdy chcu byt najlepsie, vzdy vidia v inych konkurenciu, nic ine ako liecba a makacka na sebe nepomoze a to je beh na dlhe trate.
Ono vlastne vnutorne oslobodit sa clovek dokaze len vtedy, ked sa zbavit strachu. Zo strachu prameni hnev, nasledne az nenavist.
Ked SAM urci, co je pre neho dolezite a nebude sa riadit väcsinou populacie. Proste odvaha BYT INDIVIDUUM a robit to, co mi robi dobre. To je sakra tazke. Chce to hrozne vela vnutornej sily a odvahy.
A aj preto je tak dolezite, aby ste studovali a nasledne robili to, co vas bude vnutorne naplnat. Lebo aj to bude znamenat radost.

No a k tomu ostatnemu, tak vsetky PPP-baby maju na seba velmi vela casu. Vlastne sa akoby neustale tocili okolo vlastnej osi. Stale iba ony, ony, ony. Dlhocizne pozorovania, merania......cely vyskum na sebe samotnej. Naco? Ten cas sa da vyuzit ovela lepsie a hlavne pozitivnejsie.
A preto su aj doleziti ti ostatni ludia, priatelia, kamarati, priatel/partner alebo 'odputanie sa' v podobe robenia niecoho pre inych - tym padom aspon na par hodin vypnut od seba.
Je to aj akoby taka posadnutost sebou samotnou a to je chore.

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC - Fórum - ZDRAVIE.sk