Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

somtuzasa

cau Romanka,

aj teba vidiet? To so zmenou roboty si myslim je skvely napad, pre mna to bol prvy a vlastne aj jediny impulz, preco s tym prastit. Este nez som prvykrat otvorila dvere na dome, kde teraz travim polovicu mesiaca, vobec som ani nepomyslela na to, ze chcem prestat zvracat po jedle. A tu ho mas - co sa mi nepodarilo za posledne roky urobit vedome a celou svojou volou, podarilo sa mi uuuplne mimovolne, v klude, nenasilne - iba tym, ze som zmenila prostredie, pracu (zarobok), spoznala novych ludi, zmenila cely rezim...neda sa ani vypovedat, ako dobre mi to urobilo. A ked sa tak obzriem dozadu, nespokojna som s pracou bola uz minimalne rok a pol a stale som zatinala zuby a zostavala, iba zo strachu, ze mozno niekde inde mi bude este horsie... a vidis - mam sa uplne skvele. Ja si myslim, ze ked nieco naozaj chces, tak sa ti to podari. Ja uz som zrejme bola taka zmierena so vsetkym a taka otravena zo svojho sucastneho zivota, ze som sa proste poddala a isla do noveho a neznameho a povedala, ze ked nic ine, skusenost to bude dobra. A teraz by som nemenila ani za nic. Okrem toho, ze zarabam takmer dvojnasobok toho, co za posledne 4 roky, zbavila som sa bulimie, zacala sa viacej hybat, rano vstavam s radostou z postele, tesim sa na kazdy novy den...proste uplne vymeneny hardware... zelam to naozaj kazdemu a tebe obzvlast. Ty si sa tak strasne snazila a potom tie zdravotne tazkosti a myslim ze ti nikto nemoze zazlievat alebo sa cudovat, ze si polavila. A myslim, ze ten kurz by si si mala urobit. Skus to nejak vymysliet s tou robotou, myslim ze by to bol zaciatok novej, lepsej cesty:))) Drzim palce!!!

romana

Ahojte dievčatá!!!
V pondelok nastupujem do práce. Som plná akejsi úzkosti. Keď som si konečne začala zvykať byť doma zrazu...
No nič to. Naveky byť doma nemôžem. Trochu sa aj teším na kolegyne a na voľnosť /žiaden vymedzený čas, myslím vychádzky, kedy môžem ísť von.../. No je aj pravda, že sa bojím, ako zas nabehnem na ten kolotoč. Somtuzasa mala si úplnu pravdu v tom, že potrebujem inú prácu. Teraz vidím, keď som bola dlhšie doma s akou nechuťou sa tam vraciam... Viem aj čo by ma bavilo. Musela by som si spraviť kurz a to neviem ako by som naň chodila, keď robím na tri zmeny. Musím to nejako premyslieť. Možno sa aj do toho pustím. Už dlhšiu dobu nad tým rozmýšľam. Sú však chvíle, kedy som spokojná s tým čo mám a sú keď nie som vôbec. Vidím aj tie pozitíva toho všetkého a to ma brzdí urobiť zmenu.
Dúfam, že sa moja ppp ukľudní, keď budem pracovať. Začnem znova bojovať, budem mať viac vyplnené dni a na to sa teším. Muž je v poslednej dobe ako vymenený, začíname si viac rozumieť, už vie so mnou hľadať kompromisy. Momentálne chodí z práce veľmi uťahaný, ale aj tak je veľmi pozorný, včera mi bola nakúpiť ešte večer, je proste zlatý... Len ta ppp ma štve. Akosi to na mňa moc doľahlo v PN. Dnes som si bola po výsledky z krvi. Hemoglobín mám ešte nízky 110, Hematokrit 0,327 a Eozinofily 6,53, Cholesterol 5,49. Ostatné je v norme. Chcela by som vedieť váš názor, veľa z vás pracuje v zdravotníctve. Najviac ma trápia tie eozinofily, myslím, že sú to alergické faktory... Napíšte ak viete viac

somtuzasa

kyblik,
dnes sa to zvejklo, prisla som az teraz ku compu, skontrolovat postu a uz musim bezat, tak iba tolko - rada s tebou este v buducnosti pokecam a drzim palce pri tej prvej navsteve terapeuticky - kedy vlastne ides? Paaaa!

Alternativa

Ahoj dievcata,
sice uz s Vami neporecnim ako kedysi, ale vzdy sa potesim, ked citam Vase slova plne optimizmu, lasky a chuti byt zdrave :o). A aj ked niektory den nevyjde podla nasich priani, nevadi, bude predsa dalsi a ten si nedame nikym a nicim pokazit, vsak? Prijemny vecer

somtuzasa

kyblicek,

iba narychlo - uz musim bezat prec od compu - momentalne nemam frajera, ale ze by som sa tym nejak trapila, tiez nehrozi. Chap to asi tak, ze sice nemam ziadneho oficialneho, ale ze by som sa vo volnom case nudila, to sa teda povedat skutocne neda:)))

Tak dobru nocku, zajtra sa tu mozeme zasa stretnut!

kyblik_

somtuzasa,
fakt uz 8 rokov sa tymto boris? A ty si uz zistila korene toho preco to cele u teba zacalo?
no ja mam 23 a chudnut (udrziavat si vahu) som zacala cca v 17, ze sa jedna o PPP som zistila az pred 3 rokmi
Zacala som s blbymi dietami - teraz sa snazim uz nehladovat ale mam "svoju stravu" a snazim sa pravidelne jest (zrychlovat metab.) a sportovat
nevraciam, ale ani nehladujem (resp.ucim sa tomu) u mna je problem to obmedzovanie a strava ktoru jem
mojim cielom je momentalne naucit sa nebat sa teplej stravy, to by som asi najradsej zmenila...(keby bola carovna palicka) nemas nahodou? :)))
tolko asi:) inak mozem este otazku? ty mas priatela?

somtuzasa

kyblik!

jasne ze smies vediet, tu vekovu hranicu som este neprekrocila, ked uz zeny zacinaju tajit svoj skutocny vek:))) - mam uzasnych a krasnych 28 rockov, ale uz len 2 mesiace:)))

S bulimiou som sa zacala borit ak sa dobre pamätam okolo tej 20-tky, ale to pocitam asi len odvtedy, ked som si uz zacala uvedomovat, ze s tym neviem len tak skoncit. Dovtedy som si myslela, ze ved to robim vedome a skoncim ked proste budem chciet. Cela tato tortura sa zacala, ked som prilis zacala uvazovat nad tym, co je zdrave jest a co nie. Kupila som si knizku od manzelov Diamondovcov, ktoru neodporucam fakt ziadnemu dospievajucemu dievcatu (to som este chodila na strednu) a oni tam odporucali napr. pit iba destilovanu vodu, nejest takmer ziadne mäso (stala som sa na par rokov vegetariankou), nejest cukor, biele pecivo, cokoladu, margarin, vajcia, syr - proste takmer nic. Boli tam vymenovane vsetky najstrasnejsie choroby sveta a samozrejme vsetko bolo spajane s nespravnou vyzivou. A tak som sa niekolko rokov drazala a potom, ked som dostala chut na nieco "zakazane", tak som mala take vycitky svedomia a taky strach z toho, co sa mi moze stat, ze som hned utekala na toaletu a ostatok si uz domyslis sama... a tak pekne krasne som sa za tie roky dopracovala az k niekolkonasobnemu vracaniu za den. Tuzba udrzat si stihlu postavu u mna moc nefigurovala, nikdy som nemala zavaznejsie problemy tohoto razu. To prislo az teraz nejako - mozno posledne dva roky...

Kyblik a ty co mas vlastne za problem a kolko je to dobre vyse dvadsat? Nemam teraz chut listovat v starych prispevkoch, tak prosim trosku osvetli, co mas za demona - zvracias, ci nejes, alebo raz to a raz ono... pytam sa len tak zo zvedavosti, ak nechces tak nechaj tak:)))