Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

Alternativa

Jasne, ze je najlepsie ist do cohokolvek s vedomim, ze to chceme, naplno. Ale ver mi, ze v zivote nie vzdy take odhodlanie mame, alebo presnejsie len zriedkavo. Aj rozhodnutie s pochybnostami je dobre, casom budes na Tvojom odhodlani pracovat a bude to fajn, urcite. Nezabudni na aktivity, pekne snicky

kyblik_

hmm cize proste si ich nevsimat hej? neviem ci len hladam argumenty ale si tak hovorim ze dokelu ze by to bolo lepsie ist riesit s tym ze to naplno chcem ale nejako sa do toho stavu neviem dostat:(
no nevadi dufam ze to bude cast toho procesu a zmeny
dakujem alti

Alternativa

Strach z cohosi noveho je normalny. Aj pri terapii. Vies, Kyblik, na akukolvek liecbu sme vzdy pripraveni, ved byt zdravy je uplne normalne a samozrejme. To si len my navravame, ze nie sme, ze sa bojime tej novej situacie, ked budeme fit. Ale v tej novej situacii nebudes rozmyslat nad tym, co je lepsie, lebo budes citit a vediet, ze byt zdrava je to najlepsie. Skus Tvoju liecbu vedome posunut vpred tak, ze si budes cielene robit zaujimavy program, aby taketo myslienky nemali v Tvojej hlavine priestor. Drzim Ti palce

kyblik_

mozem sa vas nieco opytat?
nerozumiem mojim pocitom a tak sa chcem spytat ci to je ok alebo mam "pockat" dokym pocity budu ine...
bojim sa ze mi ta psychoterapia pomoze, je to taky paradox ale mam strach z tej slobody a z toho ze sa nebudem moct potom trestat (nechapem preco)
myslite si ze este niesom pripravena na liecbu ked mam taketo pocity? nechcem ich mat ale bojim sa ze to je take pokrytecke/neuprimne ked tam pojdem v "takomto stave"- iked viem ze ved doktora nepotrebuju zdravi ale chori, no ajtak dumam nad tym
myslite si ze to je ok tam ist aj s tymito pocitmi? alebo mam cakat dokym budem chciet (neviem ci sa dockam) mat zdrave telo?
dakujem:)

Alternativa

"Nevyhnutnym prvym krokom k ziskaniu toho, co od zivota chceme, je rozhodnut sa, co chceme" /B. Stein, spisovatel/. Plati to aj o kazdodennych malickostiach, ktore nas potesia. Len si ich musime uvedomit a vytvarat pre tie mile malickosti spravnu zivnu podu. A medzi tie nase kroky by malo patrit urcite aj nase ZDRAVIE. A teraz viete, dievcata, co by som Vam vsetkym rada povedala...tak bojujte dalej, ste uzasne :o)

kyblik_

kokso baby ja z vas nemozem fakt, ste uzasne...normalne nechapem :)
som tu zasa, praveze si nepametam na to, neviem ci som fakt blba alebo moja pamet je mimo alebo som nebola nikdy dieta:))) fakt nejako si to neviem toto:(
ale nevadi ajtak viem ze je nieco za tym viac a castokrat ked pisete podobne prispevky ako ty teraz (btw dakujem) tak aspon aku taku predstavu mam :) a ze ake to musi byt ine:)
uvidime ako to pojde, ale kazdopadne vam drzim moc palce a iked vas nepoznam mnohe osobne ale ajtak som hrda na to ze mam kamaratky ktore to dobojovali tak daleko:)
a toto je pre vas:
www.acapela-group.com

romana

somtuzasa
Ja.... nemám slov. Neviem čo dodať. Si super. Obrat o 180 stupňov.
Až mi je ľúto, že mne sa momentálne nedarí. Ale keď mi skončí PN dúfam, že sa to znova ustáli...

somtuzasa

kyblicek,

ty si uz nepamätas, ake to bolo, ked si nemala ppp? To uz je tak davno? Ved sa rozpomen, ako vela casu si mala na ine veci, na konicky, na kamosov, ako bezstarostne si si vedela vychutnat oblubene jedlo, vylet, oslavu, proste hocico...pre mna to bola vzdy motivacia, preco s tym prastit. Ked som sa rozpamätala, ako vela casu mi zostavalo, ked som nemusela riesit vecne jedenie, vracanie, tajenie, nakupovanie, premyslanie, priberanie, chudnutie...mala som sa kedy ucit, mala som kedy ist von s kamosmi, pozriet telku, citat knizku...a vychutnavala som si aj take obycajne veci, ako dobre pocasie, pracu v zahrade, telefonat s niekym koho mam rada...proste vsetko vidis ovela pestrejsie, intenzivnejsie, zivsie, ked vstanes z postele mas hned lepsiu naladu...neriesis uz banality ako - co si dat na ranajky aby to slo lahko von a tak...urcite sa do toho pusti cim skor, si este mladucka, mas dobre sance. A myslim, ze si aj dost inteligentna, teda aspon podla toho, co som uz od teba citala, teraz a aj davnejsie. Budem ti drzat palce a ak budes mat nejake otazocky, staci napisat, s radostou ti pomozem ako budem vediet:)))