Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

Alternativa

Moja zlata, prave Ta hladkam po hlavke a hovorim "urcite to zvladnes"...a prejdem k realite. Mam pocit, ze musis zacat niekde daleko, mozno v detstve. Psychologia je velmi zlozita a hovori, ze staci si v duchu nazvat problem pravym menom a uvedomit si, ze tym sa ho zbavis, lebo chces. Lebo to, co bolo, uz zmenit nevieme, vieme ovplyvnit len to, co je a bude, aspon z casti. Najdi si tie bolestive momenty, mozno spojene s Tvojimi blizkymi, mozno spoluziakmi a zrus ich, celkom a navzdy. Sustred sa na teraz. Popros maminu, aby zasoby jedla doma boli len tak akurat pre Vas vsetkych a Ty si uvedom, ze ak vsetko vecer zjes, tak ostatni nebudu mat ranajky a taky egoista predsa nie si. A nech mate doma vela zeleniny, mrkvicku si chrumkat mozes casto. Napr. kalerab dobre potlaca chut na sladke. A vyuzi prazdniny na citanie. Pozicaj si knihy o pozitivnom mysleni, o komunikacii, atd. Je to nielen zaujimave citanie, ale urcite si najdes cosi, co by si rada zaradila do svojich dni.
A teraz sup, sup do postielky a prajem Ti,Zelda, pekne snicky :o)
Romanka, drz sa a ohlas sa, ked budes moct

zelda

ked som tak behala tak som rozmyslala nad vsetkym co chcem zo seba dostat von...preco ja?vzdy som bola tucna, alebo ak nie tucna tak aspon "pri tele". pametam si ze ked som bola mala tak ma vsetci volali tucka, deti vedia byt hnusne, vzdy ma iba odsuvali a nevsimali si ma. v puberte som si to zacala uvedomovat a hnevalo ma to. zacala som robit hluposti, mala som rozne obdobia, raz som vobec nejedla v skole, potom som zase nevecerala, alebo som po obede vobec uz nejedla.zacala som trenovat karate. to je asi najlepsia vec pre ktoru som som sa rozhodla. takyto sport vas zmeni,hlavne po psychickej stranke, je to tazke opisat. ale popri treningoch som vlastne dospela. makala som na sebe, bolo to fakt tazke ale vydzrzala som. chodila som vecer domov znicena,ledva som tahala nohy po zemi. potom som este doma cvicila. minule leto som nemala treningy a zacala som aj normalne jest, no teda aspon som chcela, chcela som si uzivat leto po tom ako som cely rok makala. skoncilo to tak ze som pribrala za dva mesiace 5 kil, ale horsie bolo ze som si uplne pokazila travenie..v septembri som znovu zacala na sebe robit, prekonala som to, prestala som sa napchavat hlupostami ale to bolo vlastne pre to ze zo vsetkeho mi byvalo zle. cokolvek som zjedla moje travenie to nezvladalo.prestala som jest normalne jedla, zaklad mojej stravy boli suchare,acidko a jablka. bala som sa jest lebo som si predstavila ako zle mi z toho bude. bolo to tazke,stalo ma to vela sil, a trvalo to dlho kym sa to zlepsilo. ale prekonala som to, a zvikla som si na zdravu stravu.na vsetkom som si citala zlozenie na obale, kolko ma kalorii, tukov...stupnovalo sa to, nejedla som ani pecivo, maso vobec nie, casom sa mi priecilo este aj kuracie maso.nepouzivala som sol ani cukor.v skole sa mi hnusilo ked moja spolusediaca cely den do seba pchala tie hnusne veci, hot dog zapijala colou atd..a ja som si zula jablcko.nasla som si pracu, roznasanie letakov, mala som aspon viac pohybu. vsetky tazko zarobene peniaze som minala na jedlo pre seba, ovocie, zeleninu, caje na chudnutie, vyzivove doplnky...moj bezny den: po skole som roznasala letaky, potom na trening, a ak som sa vecer nemusela ucit tak som cvicila.neskor som zacala stavat rano o piatej aby som si zacvicila este pred skolou. mavala som treningy 4krat v tyzdni, hravala som aj basket. ale potom sa nieco vo mne zlomilo...mala som vsetkeho uz dost, v nicom som uz nevidela vyznam. iba som sa trapila a nic z toho...koncom skolskeho roka som bola na tom uz velmi zle. cely den v skole som iba rozmyslala ze co zdrave si uvarim doma na jedenie. ale potom som prisla domov a zacala jest.zjedla som svoje jedlo ale to ma neuskopojilo a dalej som jedla co mi prislo pod ruku.jedla som kym mi nebolo uplne zle, vtedy to bolo dost rychlo vzhladom na moje stravovacie navyky. povedala som si ze ked sa raz poriadne najem nic sa nestane. pri jedeni som na nic nemyslela , nemusela som mysliet na vsetko moje trapenie. ale zacalo sa to prilis casto opakovat. vecer som prisla unavena domov, musela som sa este ucit, tak som sa zatvorila v kuchyni a jedla som.povedala som si ze zajtra si dam ocistny den a bude to ok nedalo sa mi sustredit na ucenie ked som pri tom nieco nezula. ale potom som sa rozjedla s skoncilo to tak ze som iba rychlo pchala do seba vsetko co som nasla. rozok s lekvarom, dalsi s maslom, dalsi so syrom, dalsi uz iba suchy, potom dalsi, este som nasla v chladnicke jogurty. fuj cez den sa mi hnusil iba pohlad na smotanovy jogurt, v noci som zjedla 3. moje dva zivoty, tvarila som sa normalne, ze som v poriadku, ale vo vnutri ma to uplne zozieralo.. kedze do polnoci som sa napchavala a potom mi bolo tak zle ze som iba hodiny lezala v posteli a plakala, tak na dalsi den som bola v skole unavena podrazdena, v depke, bolo mi zle. najhorsie bolo ked som sa sa poobede tak prejedla, ze som nedokazala ist na trening. zostala som doma a trapila sa. zacala som jedavat s myslienkou ze potom to vsetko vyzvraciam, tak mozem zjest co chcem. ale nikdy sa mi to potom nepodarilo vyvratit, hodinu som sedela na zachode s placom lebo som to nedokazala. asi sa tomu telo branilo alebo co. nic sa mi nechcelo robit, na nic som nemala chut, nic pre mna nemalo vyznam, len som chcela aby sa skoncilo moje trapenie. myslela som ze to este vydrzim a ze ked sa zacne leto, prazdniny, tak uz bude vsetko fajn, ze moje trapenie sa skonci...ale zistila som ze to nejde tak lahko. na nete som si nasla stranku o chudnuti, a tam som si precitala priznaky ppp, ked som to citala tak som mala chut sa rozplakat. uplne som sa v nich nasla. uvedomila som si ze mam vazny problem, ze to musim prekonat inak bude zle. ale prazdniny nic nevyriesili, lebo teraz som cely den doma, s chladnickou plnou jedla...stale si opakujem som silna, ved som silna, mam silnu volu, a ja to zvladnem, ale potom to uz nevydrzim so svojimi myslienkami, poviem si ze iba kusok mi predsa neublizi. ale pre mna neexistuje kusok, odlomim si z rozku, a potom ich uplne bez ovladania do seba zacnem pchat kym ich nezjem vsetky. pomyslim ze ich jem posledny krat,lebo od zajtra jem zdravo, tak to musim vyuzit a zjest toho co najviac. stale myslim iba na jedlo, robim si plany kedy co zjem, kedy budem cvicit a tak...ale jedno malicke zlyhanie, jedna malicka zmena mojho krasneho planu a opat som v tom...cim viac to chcem zvladnut, tym je to horsie...jedno sklamanie za druhym...v septembri mam 18. toto by malo byt najkrajsie obdobie mojho zivota, mala by som si uzivat. ale ja sa iba trapim..co je toto za zivot?? bude to niekedy lepsie??? musim verit ze hej, ale kazde jedno moje sklamanie ma obera o tuto vieru. chcem aby sa to uz konecne vsetko skoncilo, uz sa nechcem viac trapit. citim sa taka mala oproti celemu tomuto zlemu svetu a nemam sancu vyhrat sama nad sebou.uz to sama dalej nevladzem, jedine po com tuzim je o niekoho sa opriet, schulit k niekomu, a na nic nemysliet...

uff som sa rozpisala, ale je to zo mna von, a este si to par krat precitam aby som sa s tym zmierila

romana

Tá konizácia je: kúžeľovitý "výrez" kŕčka maternice, robí sa to elek. slučkou + kiret, t.j. vyčistenie. Aspoň tak som to pochopila. Robia to vlastne kôli tomu, aby keď už nevíde cytológia, aby zabránili ďalšiemu bujneniu buniek na krčku maternice a vlastne prechodu do rakoviny maternice.

romana

vôbec si ich nevšímaj. Mysli na seba. Každý tam chodí za účelom mať krajšie telo a niečo urobiť pre zdravie. Nie okukávať ostatných. Neboj. Skús to raz a uvidíš, že sa ti to zapáči a budeš na seba hrdá. Ja som bola vo fitku aj s kolegyňou, ale viac sa mi páči, keď idem sama. Môžem si robiť čo chcem, ísť domov, kedy ja chcem. Nikto ma neruší... Sú tam aj výhody. A hlavne potom, ten úžasný pocit, keď idem odtiaľ...

Chilli

Romča, neviem síce čo tá knizácia je, ale v každom prípade ti držím palčeky:)
Neviem, čo mi bráni. Asi to, že tam chodí veľa chlapov a keď je tam so mnou kamoška, tak som taká istejšia. Ja sa ich totiž bojím:D

romana

ahojky
Akosi nemôžem zaspať, mám stres trochu zo zajtrajška.
Ten šport je ozaj dobrý.
Chilli nemusíš mať hneď kámošku, ktorá s tebou pôjde. Čo ti bráni ísť sama? Ja chodím do fitka sama a vôbec mi to nevadí. Keď potrebujem byť s kamarátkou, radšej poklebetím niekde na káve.
Zajtra na mňa myslite. Neviem kedy sa vrátim, potom sa ozvem.
Som rada, že sa to tu trochu pohlo príspevkami...

Chilli

Zelda, chcela by som mať tvoju chuť športovať. Ja si občas zabehám alebo idem do fitka. Lenže teraz, keď nemám chodiť s kým do fitka, tak sa nemôžem donútiť. Obdivujem ťa:)

zelda

chilli
nie ja mam zachvatovite prejedanie...sport je jedina vec ktora ma udrzi ako tak v pohode, trenujem aktivne karate, len teraz cez leto mam pauzu tak chcem zabranit tomu aby mi bolo este horsie, lebo sa z poznam a po case by mi zacal chybat pohyb a z toho mavam neuveritelne depky...ked si rano zabehnem tak sa celkom dobre naladim a trosku sa mi vyjasni mysel:) ale ked napr. rano vstanem a prsi alebo nieco preco nieco nemozem ist behat tak potom cely den iba jem. alebo sa stava ze ked sa vratim domov tak zacnem jest vsetko co uvidim.ale myslim ze akykolvek pohyb ma pre moje telo vyznam.aj ked potom zjem 10krat viac kalorii ako som spalila.

Alternativa

Anglicky spisovatel John Ruskin povedal:"Co si myslime, co vieme ci v co verime ma nakomiec malu vahu. Dolezite je len to co robime".
Kym nezacneme nieco robit, nic sa nestane. A musime navzdy zabudnut slovka "nemozem, neda sa" Aj Paul R. Schell povedal: Vyraz "menozemô je najsilnejsou silou negacie v ludskej dusi". A to plati v zivote ako celku, jasne ze aj o boji proti PPP.

Alternativa

Do kelu, baby, ved Vy ste dobre teoreticky :o). Teraz to, co viete, fakt zaradte do zivota. Je to tiez uzasne poznanie, alebo lepsie Spoznanie, ze ludi okolo nas nedokazeme zmenit, ani rodicov, ak si to sami neuvedomia a nebudu sami chciet. Ale same seba menit mozeme. Ak rodic Vasu "vyzvu" o pomoc nepocuva, tak vies, ze si na tu Tvoju zmenu sama. len zacni konat, lebo sa budete stale utapat v tzv. nicnerieseni.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Anorexia a bulimia - Boj Vyhras - Fórum - ZDRAVIE.sk