Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

ahoj
Celý týždeň sa teším, kedy mi skončí nočná a príde víkend... Ráno zas výmena názorov s manželom. Najhoršie je, že mi tvrdí, že chcem od neho veci, ktoré si už po 12 rokoch manželstva môžem domyslieť. Nie aby mi ich on hovoril. Rozmýšľam či som ozaj divná ja alebo on. Ja proste potrebujem komunikáciu. Keď sa niečo pýtam, čakám odpoveď. Je to asi normálne, nie? Ja už tomu fakt nerozumiem. Chytá ma z toho zúfalstvo. V robote nemám problém sa dohodnúť, porozprávať so žiadnou kolegyňou, kolegom... A doma? Prečo? On tvrdí to isté.
Včera som mala pekný deň. Uvarila som, bola v obchode, u kozmetičky dať si len upraviť obočie, bola som taká spokojná, vyrovnaná, že som tie nočné zvládla, tešila som sa na víkend, na muža, chýba mi, celý týždeň sme málo spolu... A tu je výsledok. Ak máme jeden víkedn normálny v mesiaci, tak to je veľa. Minulu kôli tej oslave, teraz zas... Už som z toho hrozne unavená. Tak strašne túžim po normálnom harmonickom manželstve, v ktorom sa dvaja dokážu hodiny rozprávať len tak, po pomoci toho druhého, láske a pochopení....
Padajú mi slzy po klávesnici, keď to píšem, nemôžem sa tomu ubrániť... Snažím sa nájsť v sebe kúsok egoizmu a preniesť sa cez to, ale som príliž na to citlivá, nedokážem to....

ahoj, neviem ci vam to pomoze ako som si teraz citala prispevky som sa tak v tom nachadzala.ja som mala bulimiu cca 4roky ale viac menej neaktivnu a tiez som trpela zachvatovym prejedanim(ci som sa tomuto postavila uplne este neviem)ale raz som sa pristihla ze zvraciam skora kazdy den/to trvalo tyzden tak som si povedala dost. uz som bola na tom tak ze priatelovy som klamala ze knemu nejdem lebo sa mam ucit a to som len objedena lezala naposteli a nechcela som aby ma v takom stave videl...teraz som uz cista a viem ze k zvracaniu sa nevratim(fakt neviem ako sa mi stym podarilo skoncovat zo dna na den bez pomoci)a teraz jem dva bublaninove kolaciky a som rada ze si ich viem uzit a vychutnat,inokedy by som do seba nahadzala cely plech a za tym nieco slane, stiplave,sladke...ved to poznate :)takze ja len dufam ze tiez sa vam raz podari "prepnut" opat na normalny rezim.dufam ze som to moc neprehnala s tym vylevom

ahojky, ono to fakt nie je o krase, len to mam v sebe zatlcene ako hrdzavy kliniec, dnes mi dalsia kolegynka s radostou povedala, ty si pribrala, vidiet ti to na tvari, no pekne, len tak dalej. no, deeeeeeeeeeeeees.
preboha, preco ma hodnotia?
som stastna, zalubena, mam po skuskach, takze ide zo mna vacsi klud a ony trepu o priberani.
u zien dost robi aj zavist. asi sme tazke povahy a rady si veci komplikujeme.
romanka, drz sa, snad si to dnes zvladla.

dievčatá...
Aj tá dnešná nočná bola hrozná... Kríza už od 12.30. Chvíľami mikrospánok, až ma unášalo, potom mi zas bolo zle po prestávke. Akoby mi netrávilo, fúúúúj. Som rada, že to už mám za sebou. Ešte jedna. Ale to si vždy poviem, že tú poslednú aj s motykou v chrbte.
Dnes som si akosi toho tiež dosť naplánovala, ale dúfam, že to zvládnem, aj keď všetko nestihnem. Chcem si viac oddýchnuť... tak uvidím ako mi bude, keď sa vyspinkám.
Evka, mne sa tiež ťažko vyrovnáva s takými "komplimentmi". Vieš, že ja ich za žiadnu cenu nikomu nepoviem. Iba ak niekto schudne. To pochválim. Asi to robím podľa seba. Niekedy poviem aj kolegyniam, že schudli aj keď nie. Ale zdá sa mi to. Asi každú to poteší, aj keď to nieje pravda. My ženy to máme akosi ťahšie v živote. Prečo sa muži berú inak??? Muž, keď sa vyzlečie nikdy nerozmýšľa ako asi vyzerá. Myslím, že nás dosť ovplyvňujú média... pohľad na ženu, televízia, časopisy... všade len dieta, schudnite do leta.... Neverte dievčatá tomu. Krása je v inom. Koľko žien je krásnych a keď otvoria ústa, zdajú sa vám protivné, zlé a nepáčia sa vám. Krása vychádza z vnútra. Toho koho máte rady od srdca vám nikdy nepríde škaredý!!!! Je to fakt.
Tak ja už idem do hajan... Pá a šťastný piatok trinásteho!!!

je rano, takze preklepy: pada, to mali byt pady.

romanka, zuzicka, pada patria k zivotu, ofukajte si kolienka, ale hlavne vstante. je to hnusny pocit, kazda z nas to pozna.
vcera sme asi viacere mali blby den, ja som to zvladla len vdaka tomu, ze ma vsetko tak zmohlo, ze som zaspala, inak by som asi plienila chladnicku a vracala, s unavou som vyplienila len pol chladnicky a zaspala.
vcera mi kolegyna povedala, ze asi som spokojna, lebo vidi na mne, ze som pribrala, ze vraj mi ta laska prospieva. no, sok jak hovado, takmer som sa tam rozrevala a o pocitoch od tej 14.hod. nebudem radsej ani pisat, este aj lubos na mna pozeral, a pytal sa, ze co mi je.
no, fakt, vcerajsi den, bol tazky, snad nam to dnes ten piatok 13. vynahradi v dobrom.

romanka:aj mne sa to stalo..dnes znova..ja to nechapem...asi ppp je este stale vo mne,mas pravdu,ze clovek sa stale uci,a ze pady patria k zivotu..ale najtazsie je sa z toho padu postavit..a ja neviem ci to este dokazem..a vobec ci sa mi este aj chce..nechapem samu seba v poslednom case..vobec neviem co sa so mnou deje..
presne ako ty opisujes som nervozna nastvana,neviem co chcem..som nastvana ako priberam..a na vsetko a vsetkych..
zajtra mam ist k p.vychovavatelke..neviem ako jej to poviem..bude urcite zo mna sklamana..neviem ci jej to povedat..

babky, dnes som to nezvládla... ani sa mi to tu moc nechce písať, ale mate právo vedieť, že sa stále učím... Je mi to hrozne ľúto. Asi skrat... Neviem. V poslednom čase som viac akási nervózna, unaháňaná, nepokojná... Neviem čím to je.
Ale nevzdávam to ešte, chcem pokračovať v boji. Hoci som spadla, vstanem a idem do toho znovu. Pády patria k životu. Určite prídem na to, čím to bolo. Chcem sa tomu vyvarovať. Ale aj tak sa hanbím. Je mi to tak strašne ľúto... cítim zúfalstvo a chvíľami hrozný hnev na seba samú...

Ahojte vsetky,
mame pri sebe vela tych spravnych gombikov, co sme sa vcera rozpravali s Arwee. Pridam jeden na tazke chvile : Ked pride den, ktory na kusy rozbije Tvoj sen, bud silak, zatni paste a zabojuj. Ved crepy prinasaju stastie :o)

Dobré ránko /mne noc/
Som rada, že už som doma. Sedím tu v nočnom tričku a píšem. Robí mi dobre, keď tu napíšem to čo cítim, svoje pocity... potom sa mi ľahšie zaspáva a aj inokedy je mi fajn. Tá podpora sa nedá vypovedať, ktorá od vás ide.
Dreváky mi narobili riadne odreniny. Ja si tak nerada kupujem obuv!!!! Môj večný problém. Potom banujem, že zbytočne vyhodené peniaze. No... ale dúfam, že sa to ešte poddá. Skúsim ich nakrémovať, nech trocha zmäkknú....
Evka, teším sa spolu s tebou, že si to zvládla, bez problémov. Je to úžasný pocit. Že? Viem to podľa seba, oslavy v nedeľu. Inak, rozprávala som o tom so psychologičkou, myslím, že som konala správne. Proste, ak niečo nechceš, jednoducho odmietneš a nikto ťa nemôže predsa donútiť jesť čo nechceš. Ani sa už nebudem cítiť blbo, keď niečo nejem. Predsa každý človek, má jedlá, ktoré nemusí, neobľubuje. Ja neviem, prečo som to predtým inak videla. Teraz mi je všetko v mojom živote jasnejšie. Akoby som dostala nejaké vnuknutie. Doslova. Dnes som prišla na to, prečo som, stále túžila všetko stíhať, mať upratané, navarené, všetko tip-top. Myslela som si, že čím bude všetko dokonalejšie, upratanejšie aj môj muž bude spokojnejší a vráti mi to porozumením, dobrou náladou, vytvorí správnu atmosféru... Bože aké hlúpe. Čím viac bolo medzi nami nepochopenia, tým viac som túžila po presnosti, poriadku. Dokázali ma rozčúliť aj tri smeti na zemi, že všetko nebolo presne v čas. A dôsledok? Moja nervozita, krik, zvady, hádky... Záver: Radšej budem sedieť v bordeli a horou neumytého riadu,/veď to neznamená, že som neporiadna/ a spokojná, ako v poriadku a nervózna, že si to nik neváži.
Asi tak.