Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Ahojte, uz par rockov sa trapim bulimiou a konecne som sa rozhodla, ze navstivim psychologicku, ktora mi snad pomoze..Neviete mi poradit ako by som sa k nej dostala? Vraj potrebujem ist najprv k svojej obvodnej lekarke? Dakujem za radu.

evcca,romanka-presne ako pisete,takyto zivot bez vecneho kolotocu hladovania a prejedania sa je ovela lepsi...ani ja to uz nedokazem-dobrovolne hladovat a tyrat sa....chcem schudnut,ale zdravo,co aj potrebujem :)))lebo dnes som sa prejedla a je mi fakt zle...evcca,velmi ti drzim palce co sa lasky tyka aaj ostatnym babam :)viete,ja som totiz neverila,ze naozaj existuje taky pocit,ktory citite len ked je urcity clovek pre vas ten ,,pravy''..ja viem,ze to znie ako klise,ale ja to jednoducho o svojho priatela citim,ze nikoho nebudem uz nikdy milovat tak ako jeho...ak by sme sa aj niekedy v buducnosti rozisli,tak s inym to uz nikdy nebude ono....ach,baby,nebola som s nim par dni,tak velmi mi chyba :(

evi,
cítiš to úplne presne. Aj ja som sa od toho odpútala. Zistila som, že je lepšie žiť bez napätia, cítiť sa uvolnenejšia a pokojnejšia. To je to pravé orechové. PPP pusti, choď sama, veď ti nič dobré nedáva. To vieš. Nemá ti prečo chýbať. Ten chvíľkový pocit uvolnenia ti predsa nestojí sa tie pocity viny, sebapochybovania, nízkeho sebavedomia. Je oveľa lepšie byť si v živote istejšia sama sebou ako sa schovávať za PPP.
Ja som zistila, že odkedy nevraciam, už tak rýchlo sa nevykoľajím, nečervenám sa, viem rýchlejšie reagovať, viac si stojím za svojím, som presvedčivejšia a toto všetko mi stojí predsa za to aby som PPP navždy opustila. Myslím, že to isté prežívaš aj ty. Držkaj sa a aj ty zuzička.

zuzicka, neviem ti presne povedat kolko to trvalo, ale proste citim, ze uz nedokazem hladovat a mucit sa vracanim. vyhovuje mi zivot takto, nie je to stres a som veselsia, uvolnenejsia,....

evvca:tak to je super ze uz neriesis jedlo,nie?ako dlho ti to trvalo?aj ja sa toho bojim,ze mi zacne ppp chybat,ale na druhej strane sipoviem,ze ak to nevyskusam,tak to nikdy nezistim,ci sa to da a ci nie!!chod za zivotom bez ppp a nevzdavaj sa!!
romanka:gratulujem,ze si oddolala,a ja si teraz ked odolam hovorim,ze lepsi je ten pocit..ked som vyhrala ako ked vzdy znova som vracala..drzim palce drz sa!!!

zabudla som, jedlo uz neriesim, teraz ide o tie pocity. je to akoby som ppp pustala ruku a zacinala chodit sama.

potrebujem to niekomu povedat a toto je to najlepsie miesto.
som na hrane rozhodnutia, dat vecne zbohom ppp-celkom sa odputat a zit uvolnenejsie, nebat sa svojho tela a jeho zmien, som celkovo rozhodnuta, len mam malu obavu, ci mi nebude ppp chybat-asi nie, znie to blbo, ze by mi chybala, tento pocit u seba nepoznam.
no, neviem, ci to niekto chape, ale neviem to opiat, co citim.

romci, mas pomerne kvalitne antidepresiva, ak ich budes chciet vysadit, tak ti tvoja doktorka bude postupne znizovat davky. vies, ja som tiez nechcela brat lieky, ale az casom som si uvedomila ich efekt, ja by som na tvojom mieste este vydrzala a dala im cas.
ako si to zobrala, co ti sestra povedala? obcas nam ti druhi ukazu, to co nevidime, hoci to mame pod nosom. je to jej nazor a ty to spracujuj, ako citis.
podla mna, odkedy si takto piseme, tak si hodne podrastla.

Evi,
tak ja to užívam už asi 2,5 týždňa. No neviem. Normálne mám z toho taký blbý pocit. Vieš, či náhodou nebudem mať potom problém to vysadiť. Telo si zvykne... Nevieš ako dlho sa to berie? Ale depresívne stavy som mala vždy čo sa pamätám, už na strednej škole. Tak vlastne, tie lieky potrebujem ale mám aj obavy. Včera mi sestra vraví, že dosť lipnem na mame. Že už sa mám osamostatniť, že mám predsa muža... A tiež, že neviem relaxovať, vypnúť, že stále len rozmýšľam čo musím... ako čo dopadne... ako čo zvládnem... Večer som nad tým rozmýšľala a musím uznať, že má pravdu. Aj som jej to povedala.

v prvych troch tyzdnoch pri uzivani antidepresiv sa moze zhorsit nalada, mozes byt viac unavena, smutna, su ludia u ktorych sa zvysia aj myslienky na samovrazdu, ale to odznie.