Ani neviem kam zaradiť tento príspevok, či do kategórie psychické problémy alebo problémy vo vzťahu. Ide o to, že moje správanie a povaha mi ničia vzťah. Ja to uvedomujem, ale neviem to napraviť. Ani nieviem kedy a ako sa to začalo, asi niekedy v detstve zlou, nesprávnou výchovou. Dnes mám síce 21 rokov, ale som nesamostatná, závislá na rodičoch finančne aj emociálne, som nespoločenská a tichá. Vždy som túžila byť iná, ale vždy ma brzdí nejaký vnútorný hlas, aby som radšej mlčala ako sa strápniť. Nemám žiadne záujmy, už v detstve keď som sa chcela niečomu venovať tak sa rodičia nad tým len pousmiali a nechali to tak. O kamarátoch ani nehovorím. Nemám žiadnu kamošku aj ked som v minulosti mala, ale nič vážne. Ja svoj život len prežívam, neužívam si ho. Pred rokom a pol som stretla svojho "princa"a môj život začal mať aspoň z tohto hľadiska zmysel. Lenže dnes to už nieje také úžasné ako na začiatku. Žiadam od neho priveľa, keď sa s ním chcem vidieť viac ako 3 krát do týždňa večer. Ja viem mohla by som chodiť ja k nim, ale jeho rodičia ma neprijal, necítim sa u nich dobre, nemáme súkromie, atď.Mňa to veľmi trápi, stále ho tým otravujem. Ja viem ak by som mala trvalú prácu možno by sa to zmenilo, nemala by som toľko času myslieť na neho. Lenže prácu si neviem nájsť už skoro rok. ako vyjsť z tohto bludného kruhu? Prosím poraďte len seriózne. ďakujem
Moja povaha mi ničí vzťah
myslela som tym to, že možno kvôli tomu som otravná a stále riešim ten problém s priatelom, že sa málo vidíme lebo som nesamostatná, nemám kamarátov a tak trochu na nom závislá
v podstate som sa v príspevku k tomu ani nedopracovala.
aj ja riešim problém s postavou, ale na tej aj pracujem a nieje to az tak katastrofalne so mnou. depku mám len ked vidím všade samé paličky :D
veronika ja sa práveže chcem zmeniť, aj sa snažím ale potoom ma niečo odradí a som spať. Prácu si hladam už rok a som z toho zúfala.
Nájsť si prácu je dobrý začiatok :) musíš zmeniť myšlienky, pohľad na seba :) si aká si, ak sa to nepáči tvojmu okoliu, snaž sa tým netrápiť :) viem že je to ťažké, lebo ti vždy budú vyhadzovať na oči aká si a aká by si mala byť... ak si spokojná s tým, aká si, nerieš, a ak nie, tak sa to snaž zmeniť :) nikdy nie je neskoro :) tiež som bola zo seba nešťastná pre to a pre to.. typické babské problémy, komplexy z postavy, z toho že nemám veľa kamarátok atď. proste som o tom všetko poriadne popremýšľala a prišla som na to, čo je pre mňa dôležité, či to ak sa ja cítim dobre, pohodlne alebo či sa budem vkuse stresovať tým, čo budú o mne rozprávať druhý :)
som aspon na AP ale to je len 4 hodiny denne :(
nájdi si aspon brigádu,napr,dokladat tovaru do tesca.je to obyčaj.práca,ale môžeš si ju obľúbiť.
so psychológom to riešiť nechcem
