Obavy.

Príspevok v téme: Obavy.
regyyna

Máme obaja 32 rokov, sme spolu rok a keď sme sa zoznámili, vedeli sme, že chceme byť spolu. Obaja sme hľadali vážny vzťah, obaja by sme si už chceli založiť rodinu.
Pred 3 mesiacmi sme spolu začali bývať v podnájme. On nastúpil v novej práci a aby to mal jednoduchšie dochádzať tam, prenajali sme si spolu byt. Samozrejme, začali sa ukazovať prvé nezhody, ako asi vždy, keď si dvaja ľudia na seba zvykajú a začínajú spolu bývať. Vedeli sme ich zatiaľ vždy vyriešiť. O budúcnosti sme mali obaja rovnaké predstavy: v budúcom roku by sme sa chceli zobrať a keď sa rozbehne v novej práci, začali by sme riešiť formu vlastného bývania. A tiež by sme už radi mali aj bábo, pre mňa je to, myslím, najvyšší čas.
Stalo sa však to, že firma, kde nastúpil, začala mať nejaké problémy a jeho prepustili. Takže je bez práce. Hľadá si samozrejme novú. Len mám pocit, že nie dosť intenzívne. Robil odbornú robotu, ale v tom odbore sa mu nedarí nič nájsť a robiť len tak "hocičo" zatiaľ nechce. Na jednej strane ho chápem, ale na druhej strane, potrebujeme financie, máme svoje plány. Ja tiež nerobím to, čo by som chcela, ale nič lepšie sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť, tak musím robiť aj to. On to berie easy, že to bude ok, že na dobrú príležitosť si treba počkať. Zatiaľ je doma 3 týždne. Ja som však každým dňom nervóznejšia. Všetky naše plány s vlastným bytom a s bábom, sa tým pádom posúvajú...alebo sa mi zdá, že úplne rozplývajú. Som nervózna z toho, že už mám dosť rokov a už sa mi nemusí podariť otehotnieť ľahko a tiež nechcem žiť celý život v podnájme. A k tomu ešte chodí s kamošmi von asi častejšie, ako predtým aj keď teraz nemá žiaden príjem - vraj hľadá kontakty.
Som zo dňa na deň nervóznejšia a podráždenejšia a občas to už v sebe neviem udržať. Mám pocit, že každý deň je stratený, premárnený a niečo mi stále uniká.
Jeho odpoveď na všetky moje obavy je, že toto obdobie prejde, že je to teraz zlé, ale treba vydržať a potom bude dobre. Ja o tom nie som presvedčená. Bojím sa, čo bude ďalej.
Zažívali ste aj vy niekedy také pocity obavy? Ako ste to riešili?

DzanaFX

Aj podľa mňa je to ešte unáhlené, posunuli sa Ti plány zatiaľ o 3 týždne, to je nič...Takže ešte počkaj, pokiaľ máte z čoho platiť nájom, tak to nie je taká katastrofa, až mu bude horieť pod zadkom uvedomí sa...

ms.x

Ano, zazila som take pocity. 3 tyzdne nie je dlha doba, daj mu este trochu cas. Je na podpore? Zivis ho ty? Partnerstvo je aj o spolocnom rieseni krizovych situacii.