Ahojte.
Pred tyždňom som dostala úžasnú pracovnú ponuku do Prahy. Práca je lepšia platovo, ako aj v tom ohlade,že by ma posunula kariérne i osobnostne ďalej. V Bratislave mám taktiež dobrú prácu, no robím ju už celkom dlho a mám pocit,že sa v nej už nikam neposúvam a nemá mi už čo ponúknuť. Ide aj o to, že v Bratislave som celý svoj život a vždy som chcela skúsiť žiť aj niekde inde. Do Prahy sa odsťahovalo takisto veľa mojich kamarátov,takže ma to láka aj v tomto ohľade.
Avšak. V Bratislave mám priateľa. Skvelého priateľa,veľmi sa ľúbime, môžem povedať,že je to najlepšie čo ma v živote stretlo a neviem si predstaviť odísť žiť do Prahy a jeho tu nechať. On tu má vysnívanú prácu a robí to,čo vždy robiť chcel,takže on sa sťahovať určite nebude. Mohli by sme teoreticky byť spolu cez víkendy, no on každý druhý víkend musí pracovne tráviť tiež v zahraničí,takže by sme sa videli len každý druhý víkend,čo by bolo naozaj málo.
Naozaj neviem, čo mám robiť. Priateľa milujem, ale takisto ma láka vyskúšať si žiť aj v zahraničí a skúsiť niečo nové. Priateľ už v minulosti v zahraničí pár rokov žil,tak on je už v tomto smere "vybúrený",ale mňa to láka stále, ale pritom viem,že bez neho by som šťastná v Prahe nebola,ale zároveň neviem,či budem naplno šťastná,keď ostanem zaseknutá stále v Bratislave.
Čo by ste mi poradili? Dakujem za vaše názory.
