Čo si o mne myslia

Mám problém. Mám 15, od narodenia som na vozíku. S hrdosťou môžem o sebe povedať, že som slušný človek. Povinnosti, ktoré mám a musím robiť, si plním dostatočne dobre (škola atď.) Som priateľský voči druhým, no tých priateľov mám aj napriek tomu veľmi málo (ak vôbec nejakých mám). Nesnažím sa byť vo všetkom, čo vzhľadom na svoj handicap môžem robiť stopercentný, čiže by som ani na druhých asi nemal pôsobiť odpudivo. Jednoducho, väčšina ľudí (okrem rodiny) si o mne myslí, že som debil. Neviem prečo. Je skutočne málo ľudí, ktorí by za mnou sami od seba prišli len tak, pokiaľ niečo nepotrebujú. A práve som vo veku, v ktorom priateľov ozaj potrebujem. Môj brat si tiež občas do mňa rád rýpne, že som sa vtedy a vtedy strápnil a neustále to vyťahuje, aj keď vie, že sa mi o trápnych situáciách v mojom živote rozpráva ťažko. A občas mám aj pocit, že aj vďaka nemu si o mne druhí myslia, že som debil, ale je to len pocit. Ako si teda s mojim handicapom môžem nájsť skutočných priateľov?