Dobrý deň, mám pocit že už je toho namňa dosť. Potrebujem zo seba všetko zhodiť, potrebujem nájsť riešenie pre moje problémy. Dúfam, že sa tu nájde niekto kto mi bude vedieť pomôcť. Odmalička ma môj otec bil, ponižoval ma, nadával mi a dával mi pocítiť že som menejcenná. To isté robil mame.Od tej doby už prešlo dosť rokov, stále je všetko tam kde bolo predtým. Stále je to krik, nadávky a bitky. Moja mama sa s otcom veľakrát chcela rozviesť no nikdy na to nenabrala dosť odvahy a otec nás vždy nejak psychicky zlomil aby sme mu "dali ešte jednu šancu". Keď vám váš otec volá stým že je 3000km preč (vodič kamionu) a že sa zabije, nebolo mi všetko jedno. Mám ho rada ako otca ale strašne mi ublížil. A ktomuto sa pripletá môj vzťah. Trvá len osem mesiacov, no priateľ bol jediný komu som sa dokázala vyspovedať, ktorý ma miloval no mojimi neustálymi depresiami som ho akosi citovo odradila. Neustále som sa bála že ma podvedie pretože , okolo je milión lepších krajších dievčat ako ja. je to choré, viem že by to nespravil, no vytáčali ma maličkosti až som to zahnala do štádia že sa máme veľmi radi, sme vo vzťahu ale už tam nie je láska. V istom smere mi to vyhovuje ale chýbajú mi tie zamilované dotyky, slová. Mám odvtedy akýsi komplex voči sebe, nedokážem si vážiť samú seba a som strašne precitlivelá. občas presedím pozeraním do blba aj pár dní, nezvládam situáciu už vôbec. párkrát som pomyslela na samovraždu, no nedokázala by som to spraviť. bojím sa. a vlastne to ani nechcem spraviť, len ma strašne bolí čo sa deje. mám pocit akoby ma celý svet opustil alebo čo, hoci viem že mám kamarátov a mamu, ale cítim sa sama. chcela som ísť už na psychiatriu, neskôr k psychológovi, no nikdy som nenabrala odvahu pretože som sa bála. neviem ako ďalej, prosím, napíšte mi akoby ste riešili situáciu vy. z toho obdobia keď ma otec psychicky týral som odišla s komplexami, bojím sa dokonca kriku, vždy sa rozplačem. prosím o radu. ďakujem
Psychické problémy.
nenechajte sa viac ponizovat a tyrat!! Za tie roky staci, nie? problem je, ze sa vam vyhraza ze sa zabije. pokial by sa naozaj zabil, tak, viem, ze je to hnusne odo mna, ale mali by ste pokoj. druha vec by bola, aby potom, co od neho odídete, neublízil fyzicky mamke a tebe. ale keby sa vyhrázal, tak na neho podajte trestne oznamenie.
dnes sa skusim s maminou o tom vsetkom porozpravat. ale viem lebo mi hovorila, ze ho uz nemiluje len si ho vazi, (môj otec ju od 21 rokov zamykal doma aby ho nepodvadzala atd. ma voci nemu uz averziu) mama je sebestacna co sa tyka penazi, robi ako realitna maklerka a je sikovna, obcas kazdy mesiac je prijem 800€+- takze tam nie je problem. len moj otec, akoby si ju vzdy ziskal tym, ze on sa zmeni, ze on taky uz nebude a mama mu slepo veri. snad sa vsetko vyriesi, ja nechcem aby som bola vsetkemu zlemu na chybe ja, ja len chcem uz svaty pokoj ublizovania uz mam dost, uz teraz vidim ze toto ma bude sprevadzat este hodne dlhu dobu.
uznavam, ze je to tazke, moze tu byt i ekonomicka zavyslost na otcovi a mama ho moze mat stale rada, preto ho nemoze opustit
mama mu slubila byt s nim v zlom i dobrom az dokonca ale Ty, Ty by si nemala trpiet
chce to vazny rozhovor s mamkou, co na to povie, ze sa tak velmi pri otcovi trapis, ake ma ona k tomu postoje
mozno by Ti pomohla nejaka internatna skola alebo docasne byvanie niekde inde u rodiny
alebo sa este poriadne nadychnut a vydrzat nejaky cas, skus sa intenzivnejsie venovat svojim zaujmom, byt castejsie s kamaratmi, nemysliet na problemy, mozu totiz prist depresie a uzkost a u psychiatra nakoniec skoncis tak ci tak
ako presvedcit matku aby sme odisli prec? neviem preco, ale otec si vzdy ziska este jednu sancu, este jednu a este jednu. potrebujem odist. nemam 18 rokov, takze to nie je mozne, a nechcem mamu sklamat tym ze ujdem niekam do tramtarie. bojim sa ze to uz dlhsie nezvladnem, som strasne labilna. rada by som zacala zit odznova. vsetko pekne odzaciatku, nechcem sa uz trapit. aspon nie v takej miere.
ako presvedcit matku aby sme odisli prec? neviem preco, ale otec si vzdy ziska este jednu sancu, este jednu a este jednu. potrebujem odist. nemam 18 rokov, takze to nie je mozne, a nechcem mamu sklamat tym ze ujdem niekam do tramtarie. bojim sa ze to uz dlhsie nezvladnem, som strasne labilna. rada by som zacala zit odznova. vsetko pekne odzaciatku, nechcem sa uz trapit. aspon nie v takej miere.
ano, tyranie zo strany otca zanechava v dietati trvale stopy na psychike, nedostatok lasky zo strany otca sposobi nedostatocnu citovu vychovu, co sa prejavi potom tymi naladami a povahou
liecenie je dlhodobe a postihnuty musi opustit miesto, ktore mu bude pripominat "zle casy", musi byt neustale v spolocenstve priatelov, ktorych ma rad a casom na to zle zabudne a bude zasa slobodny a stastny
