Stále plačem, chcem zomrieť!

Načo čakáš Nevladajuca?
vyhľadaj psychiatra...treba ti lieky,antidepresíva...ja tiež beriem,bol som v stvoch ako si ty,otrávil som sa liekmi a bol na psychiatrii...antidepresíva mi zmenili život k lepšiemu!!! nečakaj!! OKAMŽITE VYHĽADAJ PSYCHIATRA

nevladajuca, mas klasicku depresiu. bez liekov to nezvladnes.

chcem pomoc, ale akoooooooo :(((((

nevladajuca - v prvej vete si fakticky definovala svoj problem. citujem: "každý deň čakám, že sa to zmení, že príde niečo čo ma poteší a nič..."

darmo som ti (a nielen ja) pisal, ze o stastie treba bojovat, ze v zivote nie je nic zadarmo a tesit ta bude len to, co si zasluzis, vybojujes, vytvoris ty sama. ako hrach na stenu... horsie, lebo po case by aspon ta stena ostala zelena, alebo otlcena.
ty nic, ty si sa zasekla vo svojej predstave ocakavania, ze to pekne v zivote pride samo a zadarmo a netreba pre to ani pohnut prstom. mas to hned v prvej vete a nie je to ani vytrhnute z kontextu, ani sa nechytam slovicok. vyjadrila si sa uplne jasne a zretelne. ty pomoc nechces. nie naozaj.

každý deň čakám, že sa to zmení, že príde niečo čo ma poteší a nič, dnes zase len plač..asi tak, ráno vstávam skoro, zaúčam sa v práci, ktorá sa mi vôbec nepozdáva, celé zle..škola tiež je stále o ničom, musím porobiť skúšky...a pozerám sa do toho a nič sa na mňa nenalepuje, ak to neurobím, nemôžem pokračovať, už teraz sa vidím ako sa tam zas zúfalo rozplačem :( snažím sa snažím, potom sa vystresujem, začne mi biť srdce, nič mi nejde do hlavy, málo času ešte k tomu a som vždy unavená a môžem ísť rovno spať...

kludne by som si mohla zadať plusy a mínusy, ale bohužiaľ kolonka plusy by bola prázdna :(( nič nie je čo by ma bavilo, z čoho by som sa tešila, čo by mi robilo radosť.. no snáď jedna vec, a to spánok..to jediné na živote milujem, keby môžem, prespím ho celý...viem, že sa stále rúham, ale neviem si pomôcť...každý okolo mňa vykecáva, smeje sa, viem, že každý z nich má svoje trápenia, ale vedia žiť a nejak sa s tými vecami zosúladiť, no mne to vôbec nejde, nechcem byť taký slaboch a neviem ako to ostatní dokážu, som asi chorá alebo na hlavu postavená, pošahaná...nikdy som si neverila a veriť si v ničom ani nebudem...som veľmi labilná, ani do očí sa nedokážem niekomu pri rozprávaní pozerať...asi som už aj dosť zakomplexovaná, jedno s druhým a už neviem čo...čo sa týka vzťahov, nikdy som nejak nemala šťastie, veľa sklamaní, takže to už ani neriešim, veď mám už priateľa, s ktorým si v pohode rozumieme...no aj tak mi ho je ľúto, lebo vždy ho svojimi rečami a plačom ubijem..on veselý, šťastný plný cieľov a vidín do budúcna a ja??? len tma a prázdno...proste žijem, prežívam...vstanem, zaspím, vstanem, zaspím...atď dokola...fakt by sa mi uľavilo keby sa odtiaľto poberiem....prečo to nejde tak ľahko :((( ach jaj

Ahoj, to, čo prežívaš je normálne... niekto sa nevie ,,zmestiť do kože,, , niekto ma pocit , že je nepotrebný a že jeho život je úplne zbytočný, ale to je iba chvíľkové obdobie...mala by si sa zamestnať a to asi tak...zober si pero a pier , ktorý si rozdeľ na dve polovice...daj si do jednej plusy a do druhej mínusy...to znamená...plusy, všetko to čo ťa baví, čo by si chcela robiť, čo máš rada a pod...a do mínusov všetko to opačné ... založ si zošit a začni si doň písať ciele...napíš si cieľ, napíš si tam dátum, do ktorého to chceš mať ... urob si plán ako to všetko naplniť...vyber si nejaký šport, koníček aspoň tri krát týždenne...ráno keď vstaneš, tak sa na seba v zrkadle usmej...pracuješ, alebo študuješ, čo vlastne robíš ???

Nevládajúca, nie si sama. Aj ja sa tak cítim. Aj vďaka niektorým ľuďom, ale je to aj určite vo mne. A to mám k tomu ešte aj malého hyperaktívneho syna, ktorý ide teraz do školy. Ja už teraz nemám silu a čo ešte potom, keď s ním začnú problémy....ale samo to určite nepôjde. najlepšie je si nájsť osobu s podobnými problémami, ktorá to aj pochopí. Lebo ten kto tým sám netrpí, to nikdy nepochopí, až keď ho to postihne.

nevladajúca,prosím Ťa zbaľ sa a poď so mnou do krásnych Tatier.Teraz je čas pre hory a tam na túre nad kosodrevinou vo výške aspoň 2000m si človek prečistí hlavu.Je tam teraz veselo,je tam veľa mladých,staršich,chorých,zdravých a každý sa vracia šťastný.Ber to vážne poď.Milujem hory,určite vyzdravieš,poď.

Ahoj, to, čo prežívaš je normálne... niekto sa nevie ,,zmestiť do kože,, , niekto ma pocit , že je nepotrebný a že jeho život je úplne zbytočný, ale to je iba chvíľkové obdobie...mala by si sa zamestnať a to asi tak...zober si pero a pier , ktorý si rozdeľ na dve polovice...daj si do jednej plusy a do druhej mínusy...to znamená...plusy, všetko to čo ťa baví, čo by si chcela robiť, čo máš rada a pod...a do mínusov všetko to opačné ... založ si zošit a začni si doň písať ciele...napíš si cieľ, napíš si tam dátum, do ktorého to chceš mať ... urob si plán ako to všetko naplniť...vyber si nejaký šport, koníček aspoň tri krát týždenne...ráno keď vstaneš, tak sa na seba v zrkadle usmej...pracuješ, alebo študuješ, čo vlastne robíš ???

nevladajuca, nie si cvok - všetko má totiž svoju príčinu, aj Tvoja súčasná nechuť k životu. Ty sama musíš tušiť, čo je dôvodom, kedy sa to začalo, čo to spustilo. Kým neodstrániš tú príčinu, vždy sa budeš krútiť vo svojich problémoch stále dookola. Toto je niečo vážnejšie, ako len štúdium na škole, ktorá Ťa nebaví, toto sa začalo ešte skôr. Ak nechceš ísť k psychológovi, skús napísať niečo viac, čo sa Ti stalo, možno Ti budem vedieť trochu poradiť.

Mimochodom, v mnohom mi pripomínaš mňa samú keď som bola na strednej škole. Tiež som si myslela, že som blázon, chcela som, aby mi všetci dali pokoj a nič ma netešilo. Už by som sa nechcela vrátiť do tých čias - teraz sa mám lepšie. Zmenila som zmýšľanie - dá sa to...