Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Rozlúčka

Príspevok v téme: Rozlúčka
Trencecial

Na to aby ste pochopili môj celý príbeh budem musieť začať od
samého začiatku. Poprosím , až keď si prečítate celý príbeh si
vytvorte celú mienku o tom.
(pre diskrétnosť pozmením mená aktérov)
Volám sa Peter a mám 28rokov. Dosť mladý človek , no výzorovo ,
veľmi utrápený. Všetko začalo keď som mal asi 5 rokov. Vždy som
bol chorľavý a do škôlky som chodil naozaj zriedkavo. Veľmi ma
trápi aj fakt , že nemám ani jednu fotografiu z detstva. Prvú fotku
mám až keď som mal asi 7 rokov. Sestra o 4 roky staršia ma veľa
fotiek. Dokonca aj keď bola úplne malinka v perinke. Ja keď som sa
pýtal , prečo nemám aj ja fotografie z detstva odpoveď : doba bola
zlá neboli fotoaparáty. (pred 4r pred mojim narodením boli paradox).
No , ale vrátim sa k 5tim rokom môjho života. Bratranec ma začal
pohlavne zneužívať. (aby som to uviedol na právu mieru. Musel som ho
len rukou uspokojovať) , no osobne si myslím , že aj toto je veľa.
Trvalo to celé 3 roky. Po tom to prestalo. Roky plynuli a keď som bol
v 8r.zákl.školy zistil som ,. Že sa mi viacej páčia chlapci. Ani
neviem ako , ale s týmto problémom som sa veľmi rýchlo vysporiadal.
Na strednej škole , v 3r. som si prvý krát našiel chalana partnera.
Bol to krásny a neopísateľný pocit , prvý krát niekoho pobozkať.
Ako by Vám celé telo zachvátila horúčava a príjemne sálanie tepla
s partnerovho tela. Bol som celý v eufórií. Toto krásne partnerstvo.
Žiaľ , že to nebolo krásne som pochopil až neskôr. Počas celého
vzťahu mi vŕtalo v hlave prečo ma môj partner nechce orálne
uspokojiť. Jeho odpoveďou bolo vždy : nie som na to pripravený. Mne
to stačilo. Vekovo sme si boli rovnaký. Pre mňa to bolo aj tak niečo
nádherné. Po čase som zistil , že môj partner ma od začiatku
podvádza. No preklenul som to a v tichosti trpel. Nepovedal som mu nič
, že čo ma trápi. Lebo nedal som to na sebe ukázať , že ma niečo
trápi. No čím ďalej mi bol cudzejší. Nie že by som ho nenávidel
to nie. Len moje city k nemu nejako ochladli. No stále v kútiku duše
som dúfal , že sa to zharmonizuje. Nestalo sa. A zlom nastal na
Vianoce kedy mi došla správa –SMS , že je koniec a už sa mi nemám
nikdy ozvať. Zosypal som sa. A úplne upadol. Nejedol som nekomunikoval
som . Za 2 mesiace som schudol 20kg. Na Tomáša nezabudnem nikdy.
Rodičia ma nasilu odvliekli k psychiatričke. Nasadila mi Citalac . No
stav sa mi zlepšil asi až po roku. No žiaľ , ochablo vo mne všetko
cítenie , pocity viny , pocity šťastia. Chodil som ako bez duše.
Nič ma netrápilo. Možno ste si všimli , že nepíšem o rodine.
Teraz prišla chvíľa. Otca som vídaval málo kedy , keďže pracoval
mimo kraja a chodil na tzv. týždňovky. Mama je hysterička. Nič jej
nie je dobré , nad všetkým frfle a človek aj keď sa snaží a
pomáha a robí čo povie , namiesto vďaky hľadá chyby za čo by ma
mohla zdrbať . K tomu sa ešte dostaneme. Celý môj doterajší život
ma nikam nepúšťala všetko zakazovala. Lebo vraj nie sú peniaze.
Čiže žiadne výlety zo spolužiakmi , žiadne diskotéky. A takto je
to doteraz. Možno si teraz mnohí pomyslíte , že prečo sa
neodsťahujem , veď som dospelý. Čítajte ďalej.Keď som mal 24 r.
Povedal som si a dosť. Zbalil som si kufre a odsťahoval. Keďže mam
očnú chorobu GLAUKOM – zelený zákal. Ťažko som si hľadal
prácu. No žiť som s niečoho potreboval. Tak som sa začal
pohybovať na tenkom ľade zákona. Urobil som zopár sprenevier. Za čo
som si odsedel 6mesiacov v minimálnom stupni stráženia. Tam som mal
dostatok času aby som nad sebou premýšľal. Keď ma pustili môj
život sa naozaj zmenil od koreňov. No musel som sa vrátiť domov.
Matka vo svojom hysteričení pokračovala. Bolo to to isté čo vo
väzení. Nikam som nemohol chodiť. Jediná osoba ktorá ma chápala
, bola moja stará mama. Ta sa so mnou vždy vie milo porozprávať.
Pochopiť. No ani ona nedokáže zmeniť postoj matky ku mne. Len na
príklad uvádzam jednu udalosť. Hádali sme sa s matkou. A ja som
dosť zvláštnej povahy. V živote nikomu by som neublížil fyzicky.
Radšej do niečoho buchnem. Hoc si spôsobím sám zranenie. Keď sme
sa tak hádali , zo zúrivosti som buchol s fľašou minerálky o
podlahu. Samozrejme fľaša sa rozbila a minerálka sa rozliala na
podlahu. Matka niečo povedala a ja som to už ďalej nemohol
počúvať. Otočil som sa a chcel som ísť preč z izby. No pošmykol
som sa a zletel som zo schodov. Keď som dopadol na chrbát automaticky
mi vyrazilo dych. Letel som 6schodov. Na tej podlahe som doslova
skučal ako pes a trieskal rukou o podlahu. Matka vyšla z dverí a
zišla dole ku mne. No nepodala mi pomoc , ale prekročila ma zobrala
portviš a išla pozmývať rozliatu minerálku. Keď mi nabehol dych ,
horko ťažko som sa pozviechal a šiel hore do svojej izby sa
obliekať. Ruka a noha mali neopísateľne farby. Bolo to celé
opuchnuté. Dve hodiny som sa obliekal zo slzami v očiach. Lebo ma
bolelo celé telo. Pomaly som zišiel dole k mame. A poprosil som ju ,
či sa mi pozrie na ruku , že nejako veľmi mení farby. Odvrkla len ,
že ona nie je lekár. A tak som zaťal zuby a šiel na autobus večere
o 19:00 a cestoval 2hodiny do najbližšej nemocnici na pohotovosť.
Lekár sa na mňa ešte vyvrieskol , že kde som bol toľko hodín. Keď
som mu povedal , že v autobuse len sa chytil za hlavu. Výsledok ,
dvojitá zlomenina zápästia a naštiepená stehenná kosť. Domov som
došiel o 2 ráno ako som mal spoje. Opäť na autobuse lebo mama mi
nedvíhala mobil. Na druhý deň sa ma ani nespýtala ako mi je. Len
toľko aby som nezabudol upratať. Teraz ma čaká ešte jeden súd za
skutky ktoré sa stali dávnejšie. Čiže som vo väzení ešte pred
nástupom do väzenia. Za 4 roky som bol 26x hospitalizovaný na
psychiatrii. A 5x som sa pokúšal zobrať si život. Žiaľ vždy ma
zachránili. Veru žiaľ. Veľmi túžim zomrieť a mať pokoj. Nemám
nikoho kto by ma vedel povzbudiť. Nemám nikoho kto by ma dokázal
chápať. Som sám. Uzavretý. Tento týždeň sa zo všetkými pôjdem
diplomatický rozlúčiť. A ukončím tento osamelý život. Plný
smútku , nepochopenia , neakceptovania. V noci sa vytratím z domu a
dokonám a ukončím tento život. Všetkým ktorý ste to čítali ,
prajem aby sa Vám nič podobné nestalo. Prajem Vám ,aby ste k sebe
boli tolerantný a milý k sebe navzájom. Buďte na seba milí ,
ľudskí , tolerantný. Ja sa s Vami lúčim. Len na záver. Tento
príbeh je len kvapkou v mori čo sa mi stalo všetko zlé. Ahojte.

m,mlk

Trencecial,
čo tak prestať sa ľutovať a začať so sebou niečo robiť? Všetci máme problémy, veľa ľudí má ťažký život. Množstvo ľudí má najrôznejšie choroby, a nájdu silu a bojujú. Tebe sa ale zjavne bojovať nechce. Čo už s takým človekom...
Rady sú, napr.:
- skús iného psychiatra
- skús normálne pracovať (nie pohybovať sa na hranici zákona a skončiť v base)
- skús vnímať pozitíva v živote a nie len lamentovať nad svojím životom

Katka99

Ty si asi nikdy nepocul o Jezisovi, ktory za Teba zomrel a dokaze uzdravit zo Vsetkeho. Zozen si Bibliu a citaj Novy zakon - kto je Jezis. A pochopis kto Ti pomoze.
Ty si si nie ani vedomi, ake si mal stastie, ked Ta ludia nenechali vziat si zivot. Lebo smrtou sa to nekonci - smrtou sa vsetko len zacina. Aj ked mozno neveris, ale kazdy predsa vie, ze clovek ma aj Ducha a toho smrtou nezabijes. A Duch je viac ako telo, telo znicis a je koniec, ale Ducha nedokaze znicit nikto. A kedze Boh je trojica (to si uz mozno pocul) to znamena: Boh Otec, Jezis Kristus a Duch Sväty, On rozhodne co bude s Tvojim duchom a z Biblie je jasne, ze vziat zivot je hriech a odplata za hriech je smrt (hovorim o smrti Ducha) - ked Ti za Tvoj hriech (zobrat si zivot, ktory nepatri Teba ale Bohu) - Boh uvrhne do zahuby, ktoru si nikto ani v tom najhorsom sne nevieme predstavit (v poslednej knihe v Biblii Boh o tom hovori). Duch ostava vecne. A ako sam vies, dusevna bolest je vacsia ako fyzicka.
Sorry, ale kratsie sa to napisat nedalo.
Tak ako som vyssie citala, kolko ludi by chcelo zit, ale Ty si to nevazis. Ja som bola uz ako batola sexulne zneuzivana svojim otcom, moj zivot nemal doteraz ziadnu \\\"ako by som to popisala\\\", ziadnu svetsku radost, zmysel, ciel, som chora po kazdej moznej stranke ... ale idem dalej a konecne som prisla na to, ze za moj spackany zivot nemozem ja, ale moji rodicia. Tak ako aj za Tvoje nepodarene rodinne zazemie. Ale uz sme dospeli a tym padom aj zodpovedny za nas terajsi zivot a za to ako sa k nemu postavis. Musis prelomit to zlo, Boh Ti dava stale novu a novu sancu zit, tak to pouzi.

miso99

pozri bud budes take h.. ako sa tu prezentujes alebo nieco zo svojim zivotom urobis... si gay .. mas na vsetko zensky nazor.. najdi v sebe chlapa a vzchop sa ... a nebud taka baba ty vole...

bella12

Trencecial, v Tvojom životnom príbehu je veľa zraňujúcich udalostí, ktoré Ťa veľmi poznačili. Chýbajúci otec, nedostatok lásky zo strany mamy hraničiace až s prehliadaním, sexuálne zneužívanie - to všetko už v detstve sa hlboko podpísalo na Tvojej psychike.

Chlapec už od mala potrebuje mužský vzor, ku ktorému bude vzhliadať, ktorý bude napodobňovať. Týmto prirodzeným vzorom má byť jeho otec. Od otca sa učí, čo je to byť mužom, potvrdzuje si seba samého, potrebuje počuť z jeho úst, že je ozajstným chlapom. Tvoj otec chýbal a žiadna ani tá najlepšia matka ho nedokáže nahradiť. Chlapec, ktorý nezažil takúto skúsenosť s vlastným otcom, stále hľadá iný mužský vzor, ktorý by obdivoval a ktorý by ho potvrdil ako muža - bohužial často tieto snahy prekročia hranice bežného kamarátstva a skĺznu do sexuálnej roviny. Okrem tohto dôvodu v Tvojom prípade k homosexuálnemu cíteniu napomohlo aj sexuálne zneužívanie z detstva. Hľadal si lásku a hľadal si ju u iného muža - a opäť si sa sklamal.

V živote sa Ti stali zlé veci - už od mala a určite v sebe nosíš veľký pocit krivdy. Asi si nezažil pocit, že si úplne, taký aký si, prijatý inou osobou, ktorá by Ťa mala naozaj nezištne rada. Že by si cítil, že je na Teba hrdá a že je rada, že si. To však neznamená, že nemôžeš byť v živote šťastný a že takú osobu ešte nestretneš.

Všetky Tvoje problémy pramenia z nedostatku lásky, ktorá Ti mala byť prejavená v prvom rade zo strany rodičov. Mama mala a asi má nejaký problém vo vzťahu k Tebe, Ty však za to nemôžeš. Aj napriek tomu všetkému, čo si prežil, nevzdávaj svoj život. Aj keď sa to nezdá, všetky Tvoje traumy môžu byť vyliečené. Nie naraz, postupne a bude to trvať dlhší čas - pravdaže ak budeš chcieť na tom pracovať formou psychoterapie. Si ešte mladý chalan a život máš pred sebou. Uveríš tomu, že môžeš raz byť naozaj šťastný a pri spomienke na detstvo necítiť viac bolesť, len smútok, ktorý Ťa však už nebude znepokojovať? Uveril by si tomu, že by si raz mohol milovať dievča a ono Teba, vziať si ju a mať peknú rodinku? To všetko je možné, naozaj možné...

Samovražda je útekom z boja a muž by nemal pred problémami utekať. Ak si vinný a zaslúžiš si trest, buď mužom, ktorý prevezme zodpovednosť za svoje činy a nebude sa skrývať pred trestom za ne. Konal si nesprávne a do toho Ťa predpokladám rodičia nenútili. Vo väzení nebudeš navždy, stále máš možnosť začať nový život - stačí sa len rozhodnúť, rozhodni sa už v tejto chvíli. Možno práve teraz potrebuješ čas, aby si sa zamyslel nad tým, kým chceš v živote byť a čo by si chcel dosiahnuť - preto nehľad na prípadné väzenie ako na krok späť ale ako na výzvu a príležitosť pre osobný rozvoj. Neboj sa snívať, túžba je prvým krokom k tomu, aby sa veci naozaj pohli k lepšiemu.

Asi to bude ťažké, ale pokús sa svojim rodičom odpustiť. Neodpustenie je akoby lano, ktorým si k nim pripútaný, všade kam pôjdeš, potiahneš so sebou aj ich. Len odpustením môžeš to lano preseknúť a oslobodiť sa. Neurobíš to pre nich, ale pre seba, lebo len tak nájdeš vnútorný pokoj. Hlavu hore !

Azar

tak chod a zabi sa! neznasam ludi co sem davaju taketo temy a este aj nadpis - že rozlučka .... je to max trapne, odsudzujte ma , kludne , je to moj nazor..........................

fero11111

ine riesenie nevidis ? co tak konecne zacat robit jak normalny clovek ? hoc aj niekde na stavbe za 500 eura alebo odist k stavebnej firme na tyzdnovky vonku a tak a nepisat taketo veci ako sa ides lucit? a bludy zivot je sice svina ale nemusis sa zato lucit nadobro ... rodinu zial nemas ale mozes im aspon ukazat ze vies zit aj bez nich ... na tvojom mieste si v provom rade hladam robotu potom doktora a byt pod dohladom liekov a lekarov ... a zit co by iny zato dali aby tu mohli byt a ty utekas ? lebo ? ....

Betka132

Je mi moc luto co sa ti stalo :( Viem, ze neexistuju slova, ktorymi by som ti vedela pomoct. Ale viem co prezivas, prezila som si tiez vela zleho, aj take pocity beznadeje, tiez som mala velmi zle detstvo, sama bitka a krik. Poznaci to cloveka na cely zivot. Casto sa z toho nikdy nevyhrabe. Neviem, co ti mam viac povedat.

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Rozlúčka - Fórum - ZDRAVIE.sk