zdravim vsetkych. neviem asi mam osobnu krizu. mam 24 rokov a asi 3 mesiace stale rozmyslam nad rovnakymi vecami. som vo vztahu skoro 5 rokov s rovnako starym partnerom. vsetko je v poriadku az na obcasne mensie hadky ktore sa hned vyriesia. sexualny zivot na bode mrazu. o to nejde. poslednu dobu som v smutku z toho ze asi nemam to co som od zivota ocakavala. do teraz mi partner vyhovoval ale neviem prco asi prestava byt ,,tym pravym" stale seba presvedciam ze sa nic nedeje a stale ho milujem. som presvedcena ze ho stale mam rada ale prestava ma bavit jeho pristup k zivotu a mam take chvilky kedy vidim ako zmysla o zivote inak ako ja. ja by som sa rada uz posunula vo vztahu dalej zasnuby svadba deti. uz sa na svadbu citim a rada by som od neho videla prejav toho ze som pre neho spravna aby ma poziadal o ruku. no ked si uvedomim ze by som sa chcela zasnubit tak si sama kladiem otazku ci vazne chcem tohto partnera alebo to je len moj rozmar. pretoze moj partner mi nevyhovuje na 100% ale myslim si ze niaky partner nebude splnat vsetky kriteria idealneho partnera. on moje nazory na toto pozna ale hovori ze je mlady chce si uzivat a svadbu tak v 30. lenze chlapom sa to inak povie chlap aj ked sa ozeni v 50 tak je to ok ale zena je potom stara. ja mam hrozne zly pocit ze v 24 rokoch mi vsetko unika ze ostatne baby v mojom veku uz su zasnubene maju svoj zivot a plany s partnerom. ja viem ze ma moj partner miluje ako najviac vie, ale akoby jemu vyhovoval zivot chalana a nie muza.treba este povedat ze ja uz koncim vysku a on pracuje. nevidim od neho niaky zodpovedny pristup k zivotu stale len akoby preziva zivot chlapca a akoby nechcel prijat rolu muza. priklad: chodi do roboty zaraba ale vsetko mina na seba a na mna ale ked mame ist na dovolenku tak povie ze nemame peniaze (ja by som si financovala svoju polovicu sama) za 5 rokov sme nikde neboli. alebo druhy priklad ja si 4 roky setrim do zivota nejake tajne peniaze na horsie casy resp na zivot bez rodicov, on si setri na vysoku skolu ktoru sa ide pokusat 3x. mam z neho pocit ze sa o neho nemozem opret po tejto stranke lebo nechcem dopadnut ako zenska ktora si vsetko zabezpeci sama a chlap sa len zvezie. vidim ze on akoby nemysli na buducnost ze zije pre dnesok. ja sa strasne bojim ze ked som s mojim partnerom uz teraz 5 rokov a budem s nim nadalej a dufat ze sa rozhybe k svadbe tak zostarnem, alebo horsi pripad ze budem cakat na jeho rozhybanie napr este dva tri roky a miesto svadby pride rozchod tak uz budem nacisto stara a nikoho si nenajdem.to iste dieta. 30 rocne prvorodicky su uz rizikove a nieje to ono. najlepsi cas pre dieta je do 25 rokov. neviem proste ci s nim stracam cas alebo to vsetko ma nejaku cenu. ja ho ale vazne milujem a nechcem ho opustit len tak ale strasne sa bojim ze tie roky ktore som s nim prezila a mozno aj prezijem budu zbytocne a ja stratim najlepsie roky zivota. tento partner bol moj prvy partner. pri tychto myslienkach ma prepadaju depresie ako mozem takto doslova hnusne zmyslat o cloveku ktoreho milujem :( dakujem za odpovede.
Mam 24 a pocit ze vsetko v zivote mi unika
Pozri mám 30 a nemám pocit, že mi život uniká, kopec známych, ktoré ani v 33 ešte neuvažujú o dieťati, tie ktoré mali dieťa po 30 prežili tehotenstvo bez akýchkoľvek problémov a tešia sa krásnym a zdravým deťom..neviem, odkiaľ máš ten pocit, že 30ročné prvorodičky sú rizikové, tak isto aj 25ročné...ak si dáva žena pozor, nie je problém..nič ti neuniká, max jeden rozvod..:)som svedkom toho, že spolužiačky zo strednej sa povydávali, majú deti a polovica v rozvodovom konaní a zvyšok rozvedené..mám z teba taký pocit, prepáč, že si úplna negativistka, skús sa niečím zamestnať, nemyslieť na to čo bude ak...všetko má svoj čas, aj svadba, aj dieťa..a to, či bude tvoj terajší partner aj tvojím vyvoleným, to ukáže čas..život je totiž risk, nemáš isté, že sa zajtra zobudíš, nieto, či zostarneš s ním..neber to v zlom, ale vážne si myslím, že ti nič neuniká, len ten čas, ktorý tráviš pri takýchto úvahách... ten ti nikto nevráti, takže ži život pre dnešok...
Je pravda, ze svojho priatela mas rada, ze ho milujes, ale iste pochybnosti mas, ked rozmyslas tak ako si to opisala a to je na zamyslenie. Myslim si, ze ide o problem istej nevyrovnanosti vaseho dospievania a dozrievania., co suvisi s tym, ze ste rovesnici. Zena vo veku 24 rokov sa moze citi zrela na zalozenie rodiny a dieta, to uplne chapem. Citis, ze vztah by si chcela posunut do inej roviny. Lenze muzi vo veku 24 rokov tuto potrebu zvycajne este nemaju. On este nie je tam kde si ty. Ked ho ty budes tlacit dalej, bude sa asi tvarit hluchy a slepy, lebo on neciti este potrebu posuvat vztah dalej. Ty mas dve moznosti, potlacat svoje pocity a tuzby po rodine a detoch a cakat, kym sa dostavia aj u neho, alebo si povedat, ze to nedokazes a potom by to znamenalo ukoncenie vztahu. Ak ma totizto vztah smerovat k zalozeniu rodiny, mali by o tom aspon ciastocne byt presvedceni obaja a z toho co pises mam pocit, ze ste kazdy niekde celkom inde
Veronicka a s ním si sa takto narovinu o tom nerozprávala? Nebavili ste sa o spoločnej budúcnosti a vašich predstavách o nej? Je to zrejme vyhýbavý typ chlapa bez zmyslu pre zodpovednosť. Hovorí o SVOJEJ svadbe v 30tke, ale spomína vo svojej budúcnosti aj teba? Ak by s tebou rátal ako budúcou družkou, tak by bolo minimálne korektné staviať to na nejakých kompromisoch a snáď máš tiež právo do toho niečo hovoriť.
