Ahojte! Tak toto je môj prvý príspevok v živote.
Mám nasledujúci problém a prosím Vas o radu:
Som 22 ročná študentka VŠ, a ešte som nemala žiadneho chlapca, co neznamena ze by som po peknom vztahu netuzila.
Avsak, radsej to pred znamymi popieram, nez by som mala priznat , ze si nikoho nedokazem najst.
Kedysi som byvala veĺmi pekná, no okolo dvadsiatky sa mi vyhadzala cela tvar akne ktore sa hojilo jazvami, takze teraz uz bez mejkapu nemozem ani nikam na krok. Ked sa vsak s nim zamaskujem, vyzeram tak ako kedysi. Samozrejme, vedomie, ze musim mat na sebe masku, aby som sa pacila mi na sebavedomi nepridava.
Co je vacsi problem: Mam prirodzene velmi krasnu sestru a neverili by ste , ake je to pre mna ponizujuce, ked sme spolu v spolocnosti a vsetky pohlady a ochota sa upriamuju iba na nu. Dnes som sa uz zlomila a rozhodla sa na problem opytat, ked mi v jej pritomnosti nebol nikto ochotny pomoct s tazkymi taskami na privat. Dokonca ani vlastna rodina(bratanec) a ani chalan ktory ju prave opaloval. Ona za to nemoze, jej to lichoti a potom ma len v duchu lutuje. Preto sa na to, preco kazdy chce iba ju a mna kazdy len vysmeje, nepytam mamy, lebo ona by sestre vsetko urcite povedala a ja by som sa citila este ponizenejsie.
Kazdy , kto mal o mna kedy povrchny zaujem bol bud desne skaredy, alebo zufaly , ale hlavne kazdy z nich bol tak sebecky, ze mi ani dvere poriadne nepodrzal.
Ona je taka spolocenska, otvorena, mila... Donuti kazdeho urobit pre nu vsetko,co jej na ociach vidia. Ma to v povahe. Ten povesty SARM.
No kedze ja mam s ludmi zle skusenosti, som skor uzavreta a ak sa niekto v jej blizkosti pri mne zachova ako dnes(co je vzdy) zacinam byt az neprijemne odmerana, len aby som sa udrzala nedotknuta a nerozplakala sa.
Ergo: Vsetci chlapi su rovnaki? Naveky toto musim trpiet ako zakliata? Éste aj na stuzkovej si pamatam slova svojich znamych: Si krasna zena, ale prepac, Tvoja sestra je ovela krajsia a milsia.
Musim byt stale podla predstav okolia aby som aj ja iba na chvilku zazila pocit lasky , uznania, naklonnosti a obdivu?
Pri mojej sestre nemam sancu...
Kam vkroci , tam hasnem, stracam sa, zabuda sa na mna a stavam sa jej tienom.
Uz to nevydrzim...