Ahojte. So svojím partnerom chodím 8 rokov. /od 15-tich/ on mal 25. /teraz 33/ krásny, nádherny vzťah aj s hádkami, s rozchodmi, ale milujeme sa, aspon ja milujem jeho, nadovšetko a nevedela by som bez neho existovať. Čas plynul, ja som skončila strednu, tohto roku bakalára, on je z mesta , ja z dediny vzdialenej len 10km, nikdy sme sa od seba nejak nadlho neodlučili, on je podnikateľ , čiže je v meste, ma byt, žije len s mamou a mladším bratom. Moji rodičia teraz dokončili dom, urobili poschodie, dufajúc že sa tam ,,niekedy" nasťahujeme, ALE jedno veľke ALE, chcem sa usadiť, mat rodinu, proste byť s ním, chcem sa vydať, no neviem čo mám od neho čakať, rozpravali sme sa o tom, síce nechcem na nho tlačiť, ale ja nechcem takto žiť, naznačila som mu to, o svadbe nechcel ani počuť, a o spolužití povedal že nech necham voľný priebeh, stíchol a viac sa o tom nechcel baviť. Čo si mám o tom myslieť ja ? Nerozumiem mu, rok-dva dozadu mi šepkal do uška o veľkolepej svadbe, o našom bývaní, dokonca sme sa bavili o tom ako si zariadíme hore spálňu, kuchyňu atď... až mi je do plaču keď si na to spomeniem :( možno si poviete, že len mal ,,svoj deň", ale skusila som to aj včera, boli sme na večeri, taktiež som mu to naznačila, on reagoval že je to skoro.... /???/ ja mu vôbec nerozumiem... Čo si o tom myslíte Vy ??? Už viac sa ho na to pýtať nebudem, ale tiež nemožem žiť s pocitom, že ma chce nechať, lebo to si myslím.
Nechce sa oženiť ? Žiť somnou?
a o spolocnom byvani ste sa uz rozpravali?Preco to odkladate?
Tina pre mna zamna nemusi byt hned svadba,nechcem ju hned ,samozrejme ze chcem skusit s nim najprv zit. Aj o to mi ide, ale tak vidis situaciu. :-(
Nieje náhodou gay?
Nieje náhodou gay?
ember! som v niečom podobnom ako ty.
Tiež mi priateľ niekedy da sa povedať od sameho začiatku vzťahu a potom ešte nejake 2 roky hovoril v kuse, že sa mam zmieriť s tym, že ineho mať nebudem, lebo on si ma vezme, hovoril o svadbe, dokonca o tom koho pozve a ja som bola ešte mlada, tak som sa len usmievala a hovorila že sa tešim na chviľu keď to skutočne pride a v podstate som to viac nerozoberala. A dnes? (sme spolu 5 rokov)on o tom hovori iba povrchne, dokonca pred kamaratmi hovori že on svadbu mať nebude, že je to hluposť a keď sa spolu na tu temu bavíme, tak hovori, že svadba je zbytočna, ženiť sa nechce! ja som mu povedala, že ja sa raz vydam aj keď on to nebude. Takže nechapem kde nastal taky zvrat. Ja to v podstate ešte tak neriešim lebo svadba prichadza do uvahy u mňa až neskôr rovnako aj deti. On by mal deti najradšej do svojej tridsiatky a hoci aj bez svadby(ta jeho hlupa sestra mu je vzorom - slobodna matka!)
takže ja fakt nechapem zmýšľanie chlapov. Ale asi mi dochádza, že keď sa dvaja vezmu do troch rokov chodenia tak to chcu a keď už neskôr tak je to len taka chcena-nechcena formalita.
ja by mu naliala vina, nech sa mu jazyk rozviaze :) mozno z neho vtedy vylezu dovody
Ember:este by som sa opytala: preco chces rovno svadbu? Nechces skusit najprv s nim zit? Aj takto sa da zistit, ci sa boji zivota s tebou alebo svadby ako takej.
Ak by bol k tebe fer, mal by ti na rovinu povedat ako s nim mozes pocitat ci nepocitat do buducnosti. Ci mu nieco vadi, ci nechce zit so svokrovcami ale len s tebou by zil, alebo nechce zit s tebou nikdy a chce mat navzdy slobodu. Toto nie je ferove spravanie od neho. Tebe by som radila sa tym prestat zaoberat a byt na neho menej naviazana. Si este mlada, chod sa bavit aj bez neho casto a uvidis, mozno sa zoznamis s niekym lepsim. A je aj mozne ze on ked bude mat pocit, ze ta straca, ze ta konecne poziada o ruku (ale nepocitaj s tym na 100%, niektori muzi by radsej spachali samovrazdu akoby mali vstupit do manzelstva)
Tak to ti teda neviem. Je to fakt divné asi by si sa ho mala nato spýtať priamo bez okolkov. Možno mu vyhovuje vzťah bez sobáša, čo znamená že sa fakt bojí viazať alebo sa cíti ešte dosť mladí na manželstvo.
Tak prečo ma nenecha ak caka na nieco lepsie ? On spravanie nezmenil, 8 rokov je taky isty, len sa nechce rozpravať o tych veciach...
