Ani neviem ako začať. V podstate nemám človeka, s ktorým by som sa mohol porozprávať, nemám žiadnych priateľov, aj keď dá sa povedať, že za to ani tak celkom nemôžem. Ako to všetko začalo?? Možno tak tradične, rozvodom rodičov a prerušením strednej školy. Momentálne mám 20 rokov, dokončenú len polovicu strednej. Tento rok som opäť vynechal, naozaj to nešlo. Bývame v 3-izbovom byte, ani jeden rodič nerobí, mám brata na invalidnom. Mama si niekoho našla vyše 100 km od nás, oco je neschopný práce, má ťažké psychické problémy. Brat má simplexnú schizofréniu a mama paranoidnú schizofréniu. Poviem vám, neprial by som vám žiť z takýmito osobami. Tie ich ochorenia napáchali bolesti celej rodine. Aj keď viem, že za to vždy sami nemôžu. Ja som sa kvôli všetkým problémom a hlavne rodičom dostal na psychiatriu už pred zhruba 2 rokmi. Našťastie nemám žiadnu schizofréniu ani nič podobné, diagnóza je závažná forma socialnej fóbie. Ničí mi to život a ja neviem ako s tým ďalej. Idem niekam, hneď sa mi začnú triasť ruky a som celý rozklepaný. Hlavne medzi osobami v mojom veku. Snažím sa chodiť čo najviac von, ale ono sa to aj tak nelepší. Momentálne ani neviem, ako utiahneme byt, asi pôjdeme čoskoro na ulicu. Najhoršie je, že rodina sa medzi sebou nenávidí a ja už nemám silu to dookola počúvať. Už som uvažoval aj nad samovraždou, ale viem, že to neni riešenie, ale aj tak neviem, ako to ďalej zvládnem. O tom čo som si prežil na základnej asi už ani nemá význam písať, to si môžťe domyslieť... viem, že to vyzerá ako obyčajné sťažovanie, ale naozaj nemám nikoho, komu by som povedal, ako mi je nanič...
Ako ďalej žiť a zvládať problémy
Tie lieky beriem už zo 2 roky, bral som už rôzne veci, ale nakoniec ostalo teraz pri Alvente.
Teraz máme aj jedného člena z rodiny v nemocnici, neni na tom moc dobre. Takže sa to sype.
Ber zo z tej lepsej stranky, nemas ziadnych priatelov, len obchodnych partnerov:)
psíjedinec az teraz som si precitala, ze uz nieco beries. Neviem ako dlho to beries, ale ak ti to moc nezabera, tak skus nejake ine. Ja som sa tiez az na niekolky pokus dostala k takym, ktore mi rychlo a skvele pomohli. Kazdemu pomoze nieco ine.
No mas to tazke, zit v rodine, kde kazdy clen ma nejaku psychiatricku diagnozu, z toho by scvokol aj normalny. Ale tak je mi jasne, ze oni za to nemozu, ani ty, je to choroba ako kazda ina. Ako poriesit svoju rodinu ti velmi poradit neviem, ale k tebe by som radu mala. Ak sa citis velmi zle, mozes navstivit psychiatra a nechat si predpisat nejake antidepresiva. Su aj take, ktore pomahaju rovno na socialnu fobiu. To ta tak nakopne, skor si najdes priatelov aj pracu. Vobec to neznamena, ze musis tie lieky brat do konca zivota, vacsinou fakt staci len take nakopnutie. Viem o com pisem, lebo sama som si tym presla a tiez som brala lieky len par mesiacov a viac som ich nepotrebovala. Mozno sa ti potom podari presvedcit aspon niektorych clenov svojej rodiny, aby vyhladali odbornu pomoc tiez.
odkial si? Poradila by som ti dobreho psychologa ak si z mojho blizkeho okolia. Zrejme sa neodstahujes od rodiny, kym nevyriesis problem so socialnou fobiou...Potrebujes urcite k sebe aj cloveka, s ktorym by si mohol pravidelne pokecat. Niekoho takeho nemas? Hoc aky kamos z detstva, niekto kto ta len vypocuje...Postupne, az sa zbavis fobie budes schopny si najst pracu, zarobit cosi, odist od rodiny..
Treba vypadnúť z toho prostredia, potom aj tá fobia zmizne lebo všetko bude iné.
fero11111- nezaujíma, ona sa spolieha na otca, že to bude platiť. Lenže otec nemá tiež skoro žiadne peniaze, takže to je bludný kruh. A áno, ju zaujíma prevažne to, za kým chodí.
Cariboo- Tak snažím sa chodiť čo najviac von, ale čím viac je stresu v rodine, tým s chodím aj menej von, v poslednej dobe sa uzatváram. Beriem nejaké lieky, tak aj tie možno kúsok pomôžu.
Ale musis sa osmelit. Musis najs oporu. Skus sa s niekym tuna na forach zoznamit, s niekym tiez so socialnou fobiou, s takym clovekom sa budes menej hambit a pripadne sa stretnut. Nie za cielom vztahu, iba najst niekoho, kto ta vypocuje a hlavne pochopi. A hlavu hore, po tom vsetkom co si uz prezil, sa uz musi aj na teba stastie obratit. Vela stastia prajem
Ty mas milionkrat viac sily, nez hocikto na koho sa pozries na ulici.
hmmmmm drzim palce toto je celkom brutal ... dost kruta smola nieco take stretnut zaujimave ze mama ma niekoho za kym chodi cudne ... a ju nezajima plateniebytu ? ci len to ju zaijima kde a skym chodi a je?
