Ako ďalej žiť a zvládať problémy

Ani neviem ako začať. V podstate nemám človeka, s ktorým by som sa mohol porozprávať, nemám žiadnych priateľov, aj keď dá sa povedať, že za to ani tak celkom nemôžem. Ako to všetko začalo?? Možno tak tradične, rozvodom rodičov a prerušením strednej školy. Momentálne mám 20 rokov, dokončenú len polovicu strednej. Tento rok som opäť vynechal, naozaj to nešlo. Bývame v 3-izbovom byte, ani jeden rodič nerobí, mám brata na invalidnom. Mama si niekoho našla vyše 100 km od nás, oco je neschopný práce, má ťažké psychické problémy. Brat má simplexnú schizofréniu a mama paranoidnú schizofréniu. Poviem vám, neprial by som vám žiť z takýmito osobami. Tie ich ochorenia napáchali bolesti celej rodine. Aj keď viem, že za to vždy sami nemôžu. Ja som sa kvôli všetkým problémom a hlavne rodičom dostal na psychiatriu už pred zhruba 2 rokmi. Našťastie nemám žiadnu schizofréniu ani nič podobné, diagnóza je závažná forma socialnej fóbie. Ničí mi to život a ja neviem ako s tým ďalej. Idem niekam, hneď sa mi začnú triasť ruky a som celý rozklepaný. Hlavne medzi osobami v mojom veku. Snažím sa chodiť čo najviac von, ale ono sa to aj tak nelepší. Momentálne ani neviem, ako utiahneme byt, asi pôjdeme čoskoro na ulicu. Najhoršie je, že rodina sa medzi sebou nenávidí a ja už nemám silu to dookola počúvať. Už som uvažoval aj nad samovraždou, ale viem, že to neni riešenie, ale aj tak neviem, ako to ďalej zvládnem. O tom čo som si prežil na základnej asi už ani nemá význam písať, to si môžťe domyslieť... viem, že to vyzerá ako obyčajné sťažovanie, ale naozaj nemám nikoho, komu by som povedal, ako mi je nanič...