Uz dalej nevladzem

Neviem ani kde zacat. Som 14 rokov zenaty mam 2 nadherne a sikovne deti. A to je asi vsetko pozitivne co mam.Zvysok mojho zivota je jedna velka katstrofa ktorej vahu uz dalej nevladzem niest. Coraz castejsie pomyslam na dobrovolny odchod z tohto sveta pretoze sa citim strateny, nepotrebny a ten najhorsi clovek na svete. Trosku to zostrucnim. Zenil som sa stastny a preto ze som chcel mat po boku cloveka ktoreho budem mat rad, chcel som mat rodinu, deti, pracovat, venovat sa zalubam.... Zostali sme byvat u svokrovcov a ja som si az po rokoch uvedomil aka to bola chyba. Neobvinujem ich z toho ze za vsetko mozu oni ale....
Narobil som si kopu problemov, vela dlhov atd. Vzdy som si myslel ze konam spravne, ze to co robim robim pre seba, rodinu atd. Trvalo my 14 rokov kym som zistil svoj omyl. Musela prist realna hrozba rozvodu a strata toho najcennejsieho co mam - deti aby som zacal rozmyslat kde sa stala chyba. Preco som 14 rokov robil veci ktore nemam v povahe, preco som sa spraval inak ako ma rodicia vychovali, preco som robil to co ma doviedlo az sem? A ked som si uvedomil preco, zistil som ze som stratil 14 rokov zivota zbytocne v snahe dosiahnut nedosiahnutelne, v snahe ziskat nieco co potrebuje svoj cas velm rychlo, v snahe byt niecim cim som nikdy nebol. Snazil som sa splnit ocakavanie svojich svokrovcov a manzelkinej rodiny napreik tomu ze oni ma do rodiny nikdy neprijali. Preto som robil veci neuvazene, klamal som a nespraval sa poctivo len aby som stupol v ich ociach. A vysledok? Nie len ze som nic nedosiahol ale som si zatarasil cestu k slusnemu zivotu, dostal sa do dlhov ktore asi nikdy nesplatim. No najviac ma trapi to ze som to nerobil pre seba, pre deti ale pre niekoho kto si ma ani tak nikdy nevazil.
Preslo 14 rokov, a ja som zistil, ze clovek akeho vychovali moji rodicia sa stratil, moje zasady su uz len spomienkou, nikdy som nerobil to co ma ozaj bavi a co som vzdy chcel robit... Sam sebe sa hnusim, sam sa pokladam za zleho, nepotrebneho a neschopneho cloveka.
Viem ze vsetko som si zapricinil sam, viem ze moje rozhodnutia su a boli len moje rozhodnutia a viem ze vsetky problemy si musim vyriesit sa pretoze pomoci sa aj tak nedockam.
Ale nemam na to dost sil. Stale sa motam v kruhu z ktoreho sa neviem dostat. S manzelkou spolu uz len byvame, nemam v nikom oporu, som na vsetko sam. Na jej ziadost som sa vzdal kamaratov s ktorymi som si mohol obcas pokecat, poradit sa, poziadat ich o pomoc. Prestal som robit veci ktore boli pre mna zasadne, snazil som sa nase manzelstvo zachranit za kazdu cenu. Vysledok je ten ze mam este vacsie problemy, vacsie dlhy, nemam nikoho blizkeho kto by ma aspon vypocula s manzelkou sme sa tak odcudzili ze si uz pomaly nevieme prist ani na meno.
Moja spoved by mohla dalej pokracovat ale to by bolo na dlho. Som si vedomy toho co som sposobil, som si vedomy toho za co mozem a za co mozno aj nie, A nechcem aby to vyzeral ze za svoje problemy a neuspech obvinujem cely svet. No nevladzem uniest to, ze moja motivacia pre ktoru som konal ako som konal bola chybna, bol to omyl a ja som to nevidel. Bol som sam ked som sa zle rozhodoval a som sam teraz. Trapi ma ze som stratil sam seba, nie som ten clovek na ktoreho mozu byt rodicia hrdy, sam sa tak necitim. Chcel som byt ... nejaky a som pravym opakom. Nie som to ja a neviem ci sa viem k sebe vratit. Ale velmi by som to chcel. Chcem dat vsetko do poriadku, chcem si udrzat rodinu, chcem vychovat zo svojich deti slusnych ludi v tom nalepsom slova zmysle, chcem pracovat, starat sa o rodinu, uzivat si s detmi, venovat sa zalubam, mat priatelov... Neviem ako na to, nevladzem uz dalej moj mozog je uplne vypnuty. Chcem byt zase plny energie a nie stale psychicky aj fyzikky na dne,chcem sa zase tesit z malickosti, nechcem byt na ludi agresivny, stale sa hadat, byt podrazdeny a vyhladavat samotu,chcem sa tesit domov na rodinu, chcem ybt zase pre nieco na seba hrdy... Mozno by som chcel zase mat aspon trocha radosti zo zivota.
Nehnevajte sa na mna za moj vylev ale potrebujem to zo seba aspon ciastocne dostat. Nemam nikoho kto by ma vypocul resp. niekoho kto by ma vedel aspon trocha pochopit. Citim sa strasne sam.....