Zijem v zahranici, a kedze vsade uz zacina byt problem s pracou, tak mi tu tiez trvalo mesiace, kym som si nasla poriadnu pracu. Nasla som si pracu na recepcii v hoteli, je to atraktivna praca, pekne prostredie, dobry pracovny cas atd... Praca sa mi paci, ale je tam jeden problem. Kazdu rannu sichtu (asi tak 4 krat do tyzdna) musim robit s nasou "veducou recepcie", ktora je najlepsia kamaratka majitelky hotela. "Veduca recepcie" ma 24 rokov a ma psychicke problemy. Hned od prveho dna po mne ziapala za kazdu malickost, a ked ma mala zaucat, tak mi zakazdym ukazovala nervy a ako velmi ju obtazujem. Samozrejme, ked vas niekto zauca a po vas ziape cely cas s nervami, zacnete byt v strese a odraza sa to aj na vasom chovani. Ja som sa nemnohla uvolnit pred zakaznikmi, bola som napnuta ako struna, nedokazala som s nimi nadviazat konverzaciu a na to prisla riaditelka a mi hovorila, ze mojou pracou je milo komunikovat so zakaznikmi a nech na sebe nedavam znat stres. Ked som jej povedala, co je vo veci, tak na to mi odvrkla, ze kazdy mame nejaku povahu, a ze veduca recepcie je jej najlepsia kamaratka... Ibaze ta jej nejlepsia kamaratka strasne v praci zapacha, asi sa nekupe, smrdi jej z ust, chodi v pokrcenych veciach do prace a len apaticky sedi so sklonenou hlavou pri pocitaci so zachmurenou tvarou. Vobec nieje upravena ako recepcna, ani stipku makeupu, nic... A takakto osoba po mne steka ako po psovi. Ja som vydata zena, mam male dieta, rodinu, s ludmi sa rozpravam s uctou a strasne mi vadi, ze takato osoba sa ku mne chova uplne bez respektu, ako ku psovi len preto, ze dobre pozna riaditelku a moze si dovolovat, co chce. A navyse, ked prichadza do prace, a ked odchadza z prace, tak sa mi vobec nepozdravi, akokeby som tam ani nebola. Proste odide a ja tam sedim ako taky hlupak, ktory nestoji ani za jedno ahoj. Ludia naokolo vravia, ze si ju nemam vsimat, ze je psychicky narusena, ale oni s nou nerobia 8 denne a neprijmaju jej ustavicne nerespektovanie a nervy. Za riaditelkou ist nemozem, lebo je to jej najlepsia kamaratka a obratilo by sa to proti mne. Skoncit s tou pracou nemozem, lebo potrebujem teraz peniaze a dalsia praca sa tazko hlada... Prosim, napiste mi, co by ste robili na mojom mieste vy? Existuje tu nejake riesenie?
Pracujem s psychicky narusenou kolegynou
Môžem sa ešte opýtať v ktorej krajine žiješ? Thanks:)
Kovepa...veľmi ťažká situácia,naozaj veľmi ťažká...mobing s tichým súhlasom nadriadenej osoby...viem sa vžiť do Tvojej situácie no skutočne neviem čo by som na Tvojom mieste spravila...no jedno viem určite by bolo pre mňa prioritou moje zdravie..ja by som to nevydržala..za týchto okolností ktoré sa ukazujú ako neriešiteľné by som tam neostávala...áno,nie je to jednoduché nájsť prácu ale urobila by som aj nemožné aby som tam nemusela zotrvať dlhšie ako to unesie Tvoja psychika,možno sa Ti podarí nájsť podobnú prácu niekde inde a by som Ti to veľmi želala :)
V tomto prípade to asi funguje inak. Ja s tým mám takú skúsenosť, že ľudia sa naozaj časom ukludnia a uvolnia, keď prestanú nachádzať na ich negativitu rovnakú odozvu v druhých. Ak máš doma napríklad psa, môžeš to pozorovať aj na ňom. Keď je veľmi rozdivočený a ty chceš, aby sa ukludnil a začneš byť rovnako ako on rozdivočený, kričiš, rýchlo dýchaš, robíš rýchle pohyby, tak je to akoby si správaniu toho psa ešte dodával ďaľšiu energiu, akoby si živil jeho správanie tým, že sa správaš rovnako ako on, že máš vo svojom vnútry rovnaký chaos a divoké emócie ako on. Keď sa ale ukľudníš, naozaj ukľudníš a nepredstieraš to len, pes začne úplne strácať tú energiu pre svoje dívoké správanie, pretože ju časom akoby vyčerpá, už si ju nemôže akoby dobíjať z teba, ale naopak akoby z teba možno čerpal práve ten pokoj. Vážne to funguje, môžete si to vyskúšať...
A posledná vec :-D
Byť pokojný neznamená byť, utiahnutý, alebo neprítomný, ale úplne naopak - byť asertívny (byť schopný sa presadiť, ale bez prímesy agresivity a negativity) a súčasne prítomný a pozorný. To len aby nevzniklo nedorozumenie, že ti radím zostať kdesi v kúte a žiť si v nejakom vlastnom svete :-)
Ešte chcem dodať, že to čo ju udržuje pri tom správaní, je práve tvoja nervozita, hnev, alebo strach. Ak bude ona cítiť, že niečo z jej správania sa v tebe ukladá ako jedna z týchto negatívnych emócií, bude pokračovať vo svojom negativnom správaní ďalej, pretože to je pre ňu ako potrava. Tak ju radšej ďalej nekŕm a nechaj ju vyhladovieť. ;-)
A nezabúdaj čo sa týka tej techniky pokoja, že najdôležitejšia je pozornosť a sústredenosť na seba, na svoj pokoj, na momenty keď sa ťa snažia ovládnuť emócie, alebo zlé myšlienky, nenechať si nimi zatemniť myseľ. Je to spočiatku dosť vyčerpávajúce, ale časom ti tú stratenú energiu bude dodávať späť práve ten získaný vnútorný pokoj, o ktorý sa budeš môcť oprieť, nech sa vonku deje čokoľvek. :-)
viem ta uplne pochopit, toto som zazila v zahranici aj ja, najhorsie, ze som tam bola sama a nemala spriaznenu dusu, najprv som si povedala, ze klud, ze dorobim sezonu a tito ludia mi mozu byt ukradnuti, zarobim pekne peniazky a nebudem ich viac vidiet, ale kazdym dnom to bolo horsie, nic nebolo dobre, na zaciatku chvaly do neba, aka som sikovna, samostatna, bla bla, po mesiaci bolo neviem preco vsetko odrazu na hovno, vsetko som robila zle a neskutocne buzeracie, robila som chyznu a vecer v kuchyni salaty a umyvala riady, bol to malinky penzion, len sefka, druha chyzna, nemecka kucharka stara svina protivna a ja a spikli sa so sefkou /madarkou/ proti mne a uz sa tam nedalo dychat, vydrzala som, ale ake krce som mavala a trasnie ruk pred nastupom do prace, kde som mala pocit, ze sa zadusim uz, ze mi ani dychat nedaju, vydrzala som tie tazke 2 mesiace, dlhsie by som to nezvladla, niekedy je lepsie asi zmenit miesto, v tvojom pripade to asi ine nebude, kedze je jedna ruka so sefkou ta chuderka zakomplexovana...
Winnie
Zewa, dakujem vam za perfektne prispevky!!! Uz len to mi pomaha, ze niekto dokaze pochopit moju situaciu a poradit mi takto k veci, ako ste to urobili vy dve babenky. Rozhodne si musim najst nejaky sposob na nu, som tam len druhy tyzden, som tam nova, ale asi to ma aj svoje vyhody, lebo zrejme este asi mam nejaku sancu stopnut jej spravanie na zaciatku. Vyskusam to aj s tym dychanim a tak, ale ked to takto pojde dalej, asi pojdem za tou riaditelkou a jej slusne poviem, co mam na srdci, a ked ma vyhodi, tak ma vyhodi, ale dusevne zdravie je naozaj na prvom mieste. No najprv sa to tam pokusim nejak poriesit, a ten pohov s riaditelkou necham az nakoniec, ak uz fakt nebude ziadnej moznosti...
Najlepšie riešenie aké môže byť = Čím je ona viac nervózna a nepríjemna, tým viac sa snaž byť vyrovnaná a milá, a to ku nej a aj ku všetkým ostatným ľudom. Čím viac na teba zjape, tym si dávaj väčšmi záležať, aby bol tvoj hlas pokojný, , pomalší, hlbší a prívetivý. Nalaď sa na pozitívne myšlienky a asertívne správanie. Pozorne si všímaj svoje dýchanie a brušné svalstvo. Ak dýchaš plytko, začni dýchať hlboko, ak máš stiahnuté brušné svalstvo, nezabudni sa v tom momente uvoľniť. Musiš byť ale veľmi pozorná a vždy si dobre všímať, či nie si zas napätá, nervózna, alebo či sa neblíži záchvat hnevu. Ak to postrehneš, rýchlo sa prelaď. Musiš to brať, že to je akoby súčasť tvojho povolania.
Ak toto budeš dôsledne dodržiavať, za nejaký ten týždeň sa ona buď ukludní a možno si k sebe nájdete cestu, alebo skončí na psychiatrii a vystrieda ju niekto iný, napríklad možno aj ty. Ďalšia výhoda je, že ti to prinesie väčšiu duševnú stabilitu a budeš môcť dobre vykonávať svoju prácu. A možno sa ti tento prístup zíde aj v iných životných situáciach.
Potom sú aj iné, zákerné riešenia, napríklad pripraviť takú scénu, kde využiješ jej nejaké verejne známejšie horšie vlastnosti k nejakému druhu verejnej potupy, kde nejakým spôsobom nenápadne napomôžeš, aby výsledkom činnosti za ktorú je v práci zodpovedná mala pre firmu určité negatívne následky, čím si znepriatelí vedenie, ktoré ju za to vyhodí.
