Tak moj problem sa zacal hlavne tym ze babka ma v minulosti ponizovala ako vyzeram ze nikdy nebudem taka ako ostatny a pod. Vyrastala som u nej od mojich 3 rokov lebo mama chodila do prace tak som chodila k nej prespavat. Celkovo ma vychovala do mojich 12 rokov kedy som uz zacala byvat doma. Ale problem je ze doteraz mi to zostalo ze stale sa ponizujem neviem nadviazat koli tomu kontakt s ludmi som stale smutna a rozhovor je pre mna pohroma proste stale som ticho a len pocuvam a zijem si vo vlastnom svete (ako to mnohy hovoria). Chcela by som uz aj chalana kedze mam 18 jeden ma o mna aj zaujem ale nikdy s nim nejdem von lebo si myslim ze kto by uz len mna mohol chciet...ale nechcem uz zit v samote niekedy sa mi zda ze ani neviem co chcem...ked som niekde vonku stale sa bojim ze ma ludia ohovaraju pozeraju sa na mna a podobne..nezvladam to uz... co by ste mi poradili? ako sa s tym vyrovnat ? Dakujem za kazdu radu
Nizke sebavedomie
xxxy taký blud napísat že každý si je strojcom svojho osudu človeče to su klamstvá aj ked relativizmus je ostrý bod pre pomoc každému.
strojcom vlastného osudu,.......SUPER BLUD sú veci ktoré možeš formovat ovplyvnit, ale len do istej miery, v podstate platí že podstatné veci si v živote nevyberáš ale sú dané ale len minimálne sa daju zmenit.každý vie že akú máš historiu v detstve ta poznači na celý život . a ona už vyrastala z negativneho,si predstav že by sa narodila do rodiny kde dlho nemožu mat dedi su majetný tak by varastala v bavlnke a sebavedomie by možno mala vo výšinách.
DELIVEROčKA navštiv psychologa,často dospelý vracaju svojim detom to čo im sposobovali, možno tvoja babka mala iný problem a na tebe ho ventilovala.
Si určite minimálne tak hodnotný človek ako vačšina ludi a možno aj viac. psycholog ti určite pomože nerozmýšlaj a chod.
my si piseme na fb on ma velmi chce ale ja sa bojim ze niesom prenho moc dobra a pod ale chcem ho
ako sa s tým vyrovnať? ako sa dať s chalanom dokopy? hmm
Podľa mňa by si mu mohla napísať - iste má Facebook a možno aj ty (alebo inú sociálnu sieť) Ak si myslíš, že mu môžeš dôverovať, tak mu napíš v čom je chyba. A keď nie, tak si musíš nájsť nejakú kamošku aspoň cez net. Budeš sa mať s kým rozprávať, bude ťa mať kto povzbudiť a budeš sa cítiť lepšie.
Jedine kontaktom s dobrými ľuďmi sa zbavíš tých zbytočných pocitov, čo máš.
A ak Ti môžeš ešte niečo povedať: každý si je strojcom svojho osudu. Daj si nejaký cieľ, a choď za ním. Potom ďalší a tak. A uvidíš, že nie si taká, ako si o tebe mysleli iný, alebo aj ty sama. ;) OK?
