Drahí depresívni spolutrpitelia, mám tu pre vás zaujímavý tip. Začala s tým moja matka, ktorá nikdy depresiami netrpela, ale oceňujem, že sa o môj stav zaujíma a chce o mojich pocitoch vedieť čo najviac. Zároveň ale tvrdí, že tieto pocity sú fiktívne, že vlastne neexistujú, ide len a len o chemickú nerovnováhu v mozgu.
Iste, keď sa chcete odpraviť, pretože život je neznesiteľný, sú tu dve situácie:
a) život je neznesiteľný, pretože vás vyhodili z roboty, rodina vás zavrhla, dieťa vám zobral(a) so sebou manžel(ka), ktorý/á ušiel/la na druhý koniec sveta a navyše zistíte, že trpíte niečím hrozným a nevyliečiteľným. No prosím, tu by som suicidium aj chápala.
b) neznesiteľný, pretože ho tak vnímate, pritom sa ale vôbec nič nedeje, chodíte do školy (čo je naozaj najpohodovejšie obdobie v živote), máte priateľa/ku, nemusíte sa starať o svoju obživu a vaše problémy sú akurát psychického rázu. Zabiť sa?
Alebo vezmime do úvahy náhle panické ataky či halucinácie. Pri tom poslednom iste chápete, že to nie je ralita. Tak prečo tak nevnímať i depresiu?
Matka mi rozprávala, ako prednedávnom videla v telke (program 13. komnata) rozhovor so spisovateľom, ktorý si presne toto uvedomoval, že jeho pocity nie sú skutočné: a predsa sa nenechá ovládnuť nejakým blbým návalom paniky, svojou nerovnováhou chémie v mozgu?
Je mi jasné, že takto budú svoje stavy chápať skôr... sofistikovaní ľudia, ktorí majú dosť rozumu, aby si uvedomovali, že sa naozaj nič nedeje. Takže samozrejme, i mne je toto celé jasné (a dávno), horšie ale je, že sa tým pocitom často poddávam, preto chodím zjazvená a so štyrmi pokusmi o samovraždu v anamnéze.
V nadpise by vlastne ani nemal byť otáznik. Celá táto sranda je nesmierne jednoduchá, a chce to akurát tréning, ako tieto nereálne pocity zvládať. Totiž, uvedomte si, že tie nesmierne problémy sú často len vo vašej hlave, najlepšie ešte nafúknuté práve do nesmiernych rozmerov. Pokúšať sa zabiť kvôli roztržkám s matkou? Oh, Meretseger, nebuď smiešna. Rezať sa kvôli zlyhaniu na maturite? Kvôli MUŽOVI? Meret, správaš sa ako idiot.
Čo som to ešte chcela? Aha. Veeeľmi často sa tu stretávam s odporom voči liekom, a koniec koncov, i ja si teraz pomáham i homeopatikami (ľubovník bodkovaný), ale trpieť len preto, že vám mozog štrajkuje, hraničí s masochizmom. Som tvrdý zástanca liekov a psychoterapie, ktorá vám pomôže napr. pri tom, ako sa teda vysporadúvať s týmito psychickými záležitosťami.
Tak čo? Aký je váš názor? (Nezabúdajte, že toto nepíše nejaký nikdy nedepresívny a psychicky zdravý človek, takže veľmi dobre viem, o akých pocitoch hovorím.)
Len narušená chémia v mozgu?
Nič si neodporuje..len je nesmierne obtiažne myslieť na to, na čo chceš myslieť a nemyslieť na to, na čo myslieť nechceš. To je ten základný problém. :o)) Ak toto zvládneš, máš vyhraté. A to je to, v čom sa máš cvičiť a v čom sa máš zdokonaľovať. Potom si dosť silný, aby si odolal ponuke cítiť sa na ch...keď prší, keď svieti slnko,keď sneží...atď. Neviem, kedy sa ako cítiš. :o))
,,veď ty myslíš a ty myslíš, ako chceš myslieť,, Neodporuje si to trochu? Konáš ako chceš ale myseľ sa podľa mňa nedá ovplyvniť do takej miery ako tvrdíš.
:o)))
Ale blbooosť. Jasne, že to ovplyvníš...veď ty myslíš a ty myslíš, ako chceš myslieť. To ťažké na tom je to, zvládnuť tú ponuku. :oP
A ja sa Ti celú dobu snažím vysvetliť, že to načo myslíš neovplyvníš, pretože nato jednoducho myslíš :D Ale už koniec asi máme nato rozdielny pohľad. Ja si myslím, že to akú budeš mať cez deň náladu nezávisí od Teba ale od mysle, pocitov a aj počasia a nedá sa to nijakým spôsobom ovplyvniť ani tým, že sa budeš smiať a ani pretvárkou. Ak raz myslíš tak myseľ si ty a nemôžeš to zmeniť!
Mimulus...tak začnime tým, čo je vlastne myslenie. Je to nejaký proces, ktorý vykonáva myseľ. Vytvára predstavu buď zo spomienok...spomenieš si , čo si obedoval...alebo z aktuálnych podnetov, napr, keď budeš toto čítať...zrakový vnem.A ja ti celú dobu vysvetľujem, že ten, čo číta a ten, čo bude nad týmto premýšľať, si ty. Takže to je aj ten, kto ovplyvní, ako to pochopíš. A to,ako to pochopíš závisí od toho , koľko poznatkov o danej veci máš.
Ale ako ju chceš ovplyvniť? Len mysľou nie? Čiže nijako.
Ako netuším, čím si ma zaskočil...:o) A neodpovedala som ako Freud..keďže som si nedala nikdy námahu ho študovať..odpovedala som čiste za seba. Len sa začíname strácať v pojmoch, kde ja vidím iné ako ty. A to by bolo skôr na súkromnú debatu, nie riešenie na fóre. :o)) A opakujem myseľ si ty...tak ako ju môžeš nemať?? To s kým sa teraz bavím, s počítačom?? :oP
To bolo čo? Si mi teraz odpovedala ako Freud :D Som Ťa otázkou zaskočil že? Ak by sa myseľ človeka dala ovplyvniť jeho samým potom by ju nemal nie?
Svoju myseľ ovplyvníš poznaním, pochopením. To jej dáva silu sa rozhodovať správne. A myseľ=život. Myslíš a orientuješ sa na základe spomienok, ktoré si vytváraš. Takže sa snaž vytvárať spomienky, ktoré sa stanú pre teba návodmi, ako ktorú situáciu riešiť.
anjelik* áno to ako myslíš a načo myslíš ovplyvňuje aj Tvoj život lenže ako ovplyvníš Svoju myseľ?
