Mám 35 rokov, som rozvedená a má jedno dieta. A mám pocit že už nevládzem, som psychicky na dne. Drží ma tu len myslienka na dieta. Moje maželstvo bolo o alkoholizme, psychickom a fyzickom týraní. Rodičia mi to neustále vyhadzujú na oci. Potom som sa zaplietla s o zenatým o 25 rokov starším mužom, ktorý ma chcel len využiť. Na to mi tiež prišli a mám to vždy vykričané.Po tom všetkom som si povedala, že nechcem vidiet ziadneho chlapa. Ked videli, že si nikoho nehladam tak mi vraveli nech si niekoho nájdem. Ked som im povedala, že nechcem nikoho nakričali na mna. Teraz som spoznala muža, ktorý je rozvedený, bez záväzkov, pomaly zistujem, že máme vela spoločného, rozumieme si , zacali sme sa stretávať. Rodičom som o nom povedala,a zacalo moje peklo. Postavili sa k tomu negatívne, odsudzujú ho, pritom ho nevideli, nerozprávali s ním,im stačí to, že má hypotéku. Snažia sa mi ho zhnusiť, tvrdia mi že je alkoholik, a nevedia pritom o mnom nič. Nemajú pre mna milé slovo, len samé nadávky, sproste slová, ktoré tu nechcem písat. Nechápem ich správanie, správaju sa ku mne ako k soplavemu decku. Ponižujú ma a najhoršie su na tom tie nadávky, ako keby som bola posledná spina. Zaprisahala som sa, že ja sa k svojmu dietatu takto v zivote nebudem správat.
Ja a rodicia
Ja som sa definitívne rozhodla, že s nimi nebudem komunikovat, a dokážem im, že sa strašne mýlia. Mám dost toho ponizovania, nadávok. A dufam, že si raz uvedomia, ako strašne mi ublížili. Este že mám brata, ktorému sa možem zdoverit. On sam takisto nechápe ich postoj.
Máš 35 rokov, to nie si schopná sa im postaviť? Úplne drzo ignoruj ich telefonáty a obmedz kontakt s nimi na minimum alebo ho preruš úplne. Ja byť na tvojom mieste a musieť znášať od rodičov podobné urážky tak ani neváham.
magnolia26
Prečo si s rodičmi naďalej v kontakte? Prečo im hovoríš o známostiach keď vieš ako reagujú? Však nemusia všetko vedieť.
určite sa mu zver, ak ťa ľúbi, bude pi tebe aj napriek nepriazni rodičom. Ty budeš s ním žit nie oni. Držím palce.
Ja tiež rozmýšľam o tom, že mu to poviem, ale až ked sa vráti, lebo teraz odchádza na 2týždne do roboty a nechcem aby nad tým rozmýšľal niekde daleko odomna
povedz mu, lepšie ak to vie, ako mu klamať, veď sám vidí, že sa niečo deje, podľa toho čo píšeš teda.
Priateľ zatial o ničom nevie. Síce vidí, že som neista ked sme spolu. Už sa na velakrát pytal, čo mi je , prečo som smutná. Minule sme boli spolu, zavolala mi mama, vynadala mi ako vzdy a ja som sa snazila pretvarovat, ani som mu nepovedala, kto volal a on hned zbadal, že niečo nie je v poriadku. Sama neviem ci mu to mám povedat alebo nie.
a priateľ? aký má na to všetko názor?
tak potom nie je lepšie sa oddištancovať? Nie si predsa od nich závislá? Myslím finančne. Nestrpela by som ponižovanie, rodičia-nerodičia.
