Nenavidim zivot...

Príspevok v téme: Nenavidim zivot...
padly anjel

Ahojky vedel by mi niekto vysvetlit o com je zivot? Mam 20,nemam nic,svojho otca nepoznam,moja matka pije a nechce pracovat,neraz ma aj zbila,ked som bola mala nechala ma babke a zurovala s kamoskami,to iste spravila mojmu malemu bratovi,ktory musi teraz byvat s babkou,lebo jeho otec takisto pije,prepili cele dedicstvo,ja som sa po smrti mojho deduska musela odstahovat z domu,ktory je uz predany a babicka odisla byvat k tete,ktoru zaujimaju len peniaze.Pracujem v Anglicku s mojim chlapcom,ktory ma zachranil pred istou ulicou a prostituciou a snazim sa ako najviac mozem,ale viem ze nikdy nebudem mat dom,deti a psa,lebo mi nic nemame,aj moj priatel je chudobny zaciname od nuly a na domcek su treba velke peniaze Neviem co mam od zivota cakat uz som casto rozmyslala nad samovrazdou nemam nikoho len priatela a za to som vdacna ale co je toto za zivot...moje kamaratky su na vysokej maju rodinu chodia na diskoteky a ziju a ja? Mala som ist do skoly maturovala som so samymi jednotkami a uz som bola prijata a co z toho nemohla som z toho stipendia by som mala akurat na knizky a mozno na internat...povedzte mi niekto prosim zmysel zivota,uz ma naozaj prestava bavit...dakujem za pochopenie...

Marianka

ahoj anjelik, uplne ta chapem. ja mam take iste problemy. ibaze mam este len cerstvych 19 rokov a za sebou niekolko myslienok na samovrazdu. ja uz nevladzem. cely rok som bola hnusne vyuzivana. narodila som sa telesne-postihnuta, no aj napriek tomu som sa snazila o to, aby to na mne ludia nevideli. a cuduj sa svete, podarilo sa mi to. ibaze... mama ma ponizuje pred surodencami, otec odisiel a sudny psycholog (mama sa rozviedla) ho vyhlasil za psychopata, lebo nas psychicky aj fyzicky tyral. ja teraz maturujem, neviem ako zmaturujem. poberam polovicny invalidny dochodok, o ktorom ma presviedcali, ze ma s nim nikto nezamestna. nie je to pravda, uz som sa o tom presvedcila. dnes som uz povedala mame, ze po maturite, ak ma neprijmu na VS, idem pracovat do Svitu ako uctovnicka (maturujem na obchodnej akademii) - ze to skusim. pozrela sa na nas prilis pobavene. ale to nic. bojim sa len jedneho, ze raz nastane taky skrat, ze vazne vsetko skoncim, aby kazdy pochopil, ze to vsetko a cely zivot myslim vazne. navstivila som aj psychiatricku, ale ta mi nepomohla. len mi povedala, ze mam depresiu. velmi mi pomohla :o(. co uz. dufam, ze sa mi aspon nieco podari. ak nie, uz sa ani nebudem cudovat, lebo mi nic nevychadza. od zivota som len chcela to, aby som sa mohla stat detskou zdravotnou sestrou a aby som si zalozila rodinu. detskou zdraotnou sestrou sa uz nikdy nestanem (z obchodnej akademie asi tazko) a ci budem mat deti - to bude prekvapko, ked mi mozno raz gynekolog povie, ze "prepacte, deti mat nemozete" (este som u gyn. nebola a myslim, ze nemam problemy, ale... co ja viem, co bude). uz ma potom vazne nic neprekvapi a budem od kazdej situacie ocakavat nieco strasne.

padly anjel

Dakujem vam moc,ja viem ze mate ptravdu,ja viem,ze musim byt silna a ze je to moj zivot a ja naozaj chcem a bojujem o svoj kusok,ale niekedy to nie je lahke..niekedy mam pocit,ze ma opustaju sily,keby som nemala priatela,tak to asi nezvladnem..dokonca moja najlepsia kamaratka z detstva sa na mna vykaslala,lebo jej mama zakazala so mnou byt v kontakte,vraj ona sa musi venovat skole...pritom ine kamaratky ma..a navyse problemy v praci..som aka som,ale aby ma ponizoval niekto kto ani nevie kde slovensko je to uz je na mna moc..a pritom moja anglictina je na komunikativnej urovni..proste strach a hroza..niektori ludia su naozaj strasni...;o(