Dobrý deň, som vydata pracujúca matka 2ch detí.Asi pred mesiacom som brala antibiotika Klacid, v tom období sa mi z ničoho nič začali objavovať vtieravé myšlieky smerujúce k ublíženiu mojej mladsej dcery. Od vtedy s tým bojujem raz je to lepsie raz horsie. Riesila som tento problém aj s terapeutkou, ktorá tento problém nazvala OCD. Prvé sedenie mi vôbec nic nedalo. Dostala som lieky na prírodnej báze a Magne B6. Ulavu som ani moc nepocitila, ked som v spoločnosti alebo je u nás niekto na navsteve je to fajn. Najhorsie je to ked idem domov z práce mám obavy strach busenie strdca. Netrpím prehnanou starostlivostou ani cistotou skor sa radím k ludom co veci beru flegmaticky. Stretli ste sa s niečím podobným ako ste to riesili, kolko to trvalo a iné vaše rady :-))dakujem
OCD - zazili ste? kolko to trvalo ? Vyliečili ste sa
OCD som trpel tiež. Mne na to pomohli lieky zo skupiny antipsychotík. Možno by bolo dobré, aby si navštívila psychiatra, ktorý ti tieto lieky môže predpísať.
Ahoj...užívam Paretin, ale už ho postupne vysádzam...pomohol mi, ale teraz si uvedomujem,že je všetko len a len na mne...treba si nájsť systém...prestáť sa hlavne báť...mńa trápia "len myšlienky". mám obavu, že by som niekomu mohla ublížiť...a aj priateľovi. Ja napr. nemám strach, že i napriek tomu, že je úžasný by sme sa rozišli, ale to, že by som ho zranila, keby som ho fakt podviedla. A to by som nikdy nespravila...Príčinou tých absurdných myšlienok je práve strach...ako som si ja začala uvedomovať, že priateľ je práve ten, o ktorom som tak dlho snila, tak sa objavili tieto myšlienky...mala som aj vzťahy predtým, ale tam som vždy niečo riešila, a preto tie myšlienky neboli...treba mať tie myšlienky pod kontrolou, a hlavne sa zbaviť strachu z toho, že to, čoho sa tak obáva, by sa fakt stalo (i keď v žiadnom prípade by sme toho neboli schopné), iba tak to zvládneš... mne napríklad pomáha, povedať si, že nie som dokonalá, a ak som to aj spravila, tak pravda vyjde na povrch a som aj veriaca, preto verím i Bohu a to mi veĺmi pomáha...uveomujem si, že táto porucha je už asi na celý život, ale popravde som i rada, že ju mám...všetko zlé je na niečo dobré, nie nadarmo sa to vraví...možno nebyť tej poruchy, tak nemám taký prístup k ľuďom ako teraz...snažím sa im pomáhať :)Ak by si chcela o tom bližšie pokecať, kľudne môžme ;) drž sa...
Ahojky, dakujem ze si napisala, ako tie tazke myslienky uz pomynuli, ale zostal strach. DUfam, ze sa dá do poriadku, lebo ako takto fungovat dalej neviem, stale niekoho volám ku nam aby bol somnou atak .....co na to beres???a ake más ty "stavy" ??
Ahoj...je to bohužiaľ OCD...mám ju tiež...je to nepríjemná porucha, ktorá vie pekne strpčiť život...základom je zamyslieť sa nad hlavnou príčinou tých vtieravých myšlienok...napr. prečo sa ti to vyskytuje iba v súvislosti s mladšou dcérou...podstatou tejto poruchy je strach z niečoho a treba prísť na koreň, čo to je...ale nie je to také jednoduché...trvá to veľmi dlho...ja som až po 14 rokoch zistila, že to, čo ma trápi je OCD...ale nejako som sa naučila s tým žiť...avšak, pokiaľ sa to nelieči, je možné, že sa ti to prenesie i do inej sféry, čo sa stalo i mne...momentálne ma trápi myšlienka, že čo ak som podviedla priateľa...zachvíľu bude tomu už rok, čo sa zaoberám stále tou istou udalosťou, i keď viem, že to nikam nevedie...treba nájsť príčinu toho strachu a potom si spraviť systém, aby si ty bola nad tou poruchou a nie ona ovládala teba...je to chronické ochorenie, neviem, či je možné sa jej zbaviť úplne...základom je, mať ju pod kontrolou...
