Je ťažké, ked človek v ktorom si videl toho priateľa..je zrazu preč. Nechápem ako ti môže niekto dať nádej, dokonca zlomiť srdce a potom ťa odkopnúť. Mať 2-3.priateľov, ktorí sú s tebou stále je vzácnosť a na nezaplatenie. Niekedy človek aj ked..som vydatá, mám deti, ale aj napriek tomu sa cítim osamotená. A ked vstúpi do života manželská kríza,,tak jeto ešte 100 krát horšie a je dobré mať vtedy aspoň toho priateľa, ktorý je pri tebe. No v živote to už tak chodí..že človek má priateľov, len vtedy ak napr..si v práci,,tak na nejaký ten čas. Ked odídeš z tej tak priatelia na teba zabudnú. Alebo má priateľov len vtedy, ak niečo od teba potrebujú a ak nič, tak sa jednoducho na teba vykašlú.Alebo máš krásu, úspech, kariéru, nejaké to vyššie postavenie v práci,,tak vtedy máš priateľov. A ak to nemáš, nikto o teba ani len nezakopne.Je až ťažko pochopiteľné čo všetko dokážu ľudia spraviť kvôli peniazom, dokonca krivo svedčiť, prisahať na deti. A hrať sa na tvojeho priateľa..dlhú dobu..len aby od teba získal čo chcel a potom ťa zrazu ani len nepozná..A potom za mojím chrbtomrobiť veci o ktorých ja ani len netuším a ubližiť...Poznala som jedno dievča..ktorá bola kámoška,,ale neskôr..ma zaprela, len kvôli tomu, že mám lepšiu pozíciu v práci napr. a okrem toho ohovorila moje kamošky,,ato takým spôsobom, že sa obratili na jej stranu. Tak to niesú ľudia. Doma prežívam manželskú krízu, do práce chodím s odporom, uzavrela som sa pred celým svetom,nekomunikujem s nikým,,jedine ak s deťmi. A tuna na nete bol niekto,,ktorý mi veľmi ublížil..vraj mám ísť za psychologom, ale ja dokážem jedine písať..ja sa už nedokážem rozprávať. A ani nič pekné ma už neteší..a možno by som rada vedela či sa to všetko vlastne dá nejak prevaliť..ako mám znova začať, ked sa nedá..
Priateľstvo
Si zdravá? :D Tak čo robíš na tomto fóre?
:´(
Aj tak už v priateľstvo neverím. Mal som pár priateľov a boli to skvelí ľudia a mal som ich všetkých rovnako rád, obetoval by som pre nich aj Svoj život, boli mi ako rodina no odchádzali jeden po druhom... Keď odišiel prvý myslel som si, že umriem ale prežil som, neskôr odišiel ďalší a ďalší a bolo to niečo strašné - ako keby mi do srdca niekto strieľal horiace šípy :(
Už nikdy to nechcem zažiť. Nechcem priateľov a ako napísala kv - nepotrebujeme ich k životu a ak ich nepotrebuje ona tak ani ja.
A tiež je iba jeden.
Tak to máš šťastie.
Ale ja verím, a pri mňe jeden taký stojí, napriek všetkému napriek svojim trablom, stojí. :)
Pekne napísané :)
Ja už v skutočné priateľstvo neverím. Možno existuje ale mám tie najhoršie ľudské vlastnosti aké môže človek mať a tie mi vždy každé jedno zničili. 24.12.1998 a rok predtým. 24 čiže zajtra mám výročie ,,môjho smútku,, Nikto nechce byť na Vianoce sám no ja budem...
Ak sa človek zamiluje a ten do koho sa zamiloval mu ublíži tak... Ak sa zamiluje znova tak už nikdy nemiluje ako ten prvý raz a ak ho sklame aj tento druhý človek... Ak sa zamiluje tretí raz a opäť sa sklame tak už nikdy nedokáže milovať takou silou ako prvý raz a možno to už nikdy nebude chcieť. Pretože zažil len obrovskú bolesť.
Aj pri mne stáli skvelí ľudia, ktorých som mal nesmierne rád a považoval som ich za priateľov. Boli mi všetkým ale zrazu začali jeden po druhom odchádzať a ubližovali mi tým najhorším spôsobom.
Aj mne ostal ešte jeden priateľ ale už po tomto všetkom nikdy v priateľstvo veriť nechcem - pretože je to taká strašná bolesť...
Nedokážem to opísať ale viem, že už nikdy nedokážem dôverovať ľuďom, nikdy nedokážem obnoviť vieru v skutočné priateľstvo a nikdy nedokážem milovať. Je to veľmi bolestivé a človek väčšinou nechce opäť prežívať bolestivé chvíle. Viem, že ma mnohí odsúdia ale skôr či neskôr by sa to stalo napriek tomu, že by som tých priateľov mal.
Priateľstvo nie je samozrejmosť
O priateľstve sa toho popísalo už veľa. Akože v núdzi poznáš priateľa a podobné blabla, ktoré sa už dnes akoby nenosili.
Ten večer vyzeral na plač. Bola len otázka času, kým to príde.
Keď som dokončila rozprávanie no happy ending story about me and Mr. Gentle, spustila som zúfalý plač. Vivrrr zostala s ústami otvorenými, hľadela do prázdna a po lícach jej stekali slzy.
Zrazu ma silno objala a povedala: „Bože, moja, mne je to tak strašne ľúto. Tak veľmi by som to chcela zmeniť, ale nemôžem. Do riti, aj s celým zasraným životom!“Objímali sme sa dosť dlhú chvíľu a spoločne plakali.
Vedela som, že pri nej plakať môžem a nebude na mňa pozerať ako na chuderu, ktorá nevie inak ventilovať svoj smútok, ako kvílením uprostred noci v zamknutom vyprázdnenom bare.
Vedela som, že jej nebude prekážať ani to, že sa mi maskara roztiekla po celej tvári a možno aj na jej tričko.
Vedela som, že to, že jej plačem v náručí a ona plače so mnou, nie je scéna z filmu.
Nemusela, neprikazoval jej to žiadny scenár amerického kasového trháku, za ktorý by získala pekný balík zelených dolárov. Plakala, lebo je priateľ. /keď plačeš ty, plačem aj ja/
Priateľstvo stojí za viac, ako akýkoľvek dokonalý vzťah s ešte dokonalejším chlapom. Chlapi/ ženy prichádzajú a odchádzajú. Priateľ príde a pokiaľ to ani jedna ani druhá strana nedokašle, zostane. A bude tu, keď dostaneme košom od niekoho, kto prišiel, koho sme nadradili nad všetko ostatné, dokonca aj nad priateľa. /“Nooo, viem, že sme sa už týždne nevideli ale chápeš, dnes s tebou nemôžem ísť von, lebo idem s Mr. XY do kina. Však sa ozvem.“/.
Neberme týchto špeciálnych ľudí ako samozrejmosť. Sú naši a my sme ich. Veď občas dokonca rovnako uvažujeme.
Nemajme strach im povedať, čo pre nás znamenajú.
Nemajme strach za to všetko poďakovať.
Sú to priatelia, neklesneme v ich očiach na patetické citlivky, ani tým nestratíme svoju hrdosť.
Veď v mnohých prípadoch sú to jediné, čo nám zostane.
Dávajú nám toho veľa a často krát aj vtedy, keď nič nedostávajú spať. Ak budeme len brať, jedného krásneho dňa nám už neponúknu rameno na vyplakanie, ale nám nakopú zadok, ukážu chrbát a podaktorí aj prostredník. A potom na všetko zostaneme úplne sami.
Chcem sa týmto len poďakovať nebesiam, že mám pri sebe drobnú osôbku s veľkými očiskami a úžasným zmyslom pre humor, ktorá so mnou všetko prežíva a ktorá je proste skvelá.
Venovať Ti tento príspevok Vivrrr, je to najmenej, čím sa Ti môžem za všetko odvďačiť.
(Katarína Kunová, nedeľa 2. novembra 2008)
to vari vadí? práve ta hrdza vystihuje podstatu, ale nie každý to tak chápe, tak beriem, nemusí sa to rátať každému.
Ale taká hrdzavá? :D :D :D
