Je ťažké, ked človek v ktorom si videl toho priateľa..je zrazu preč. Nechápem ako ti môže niekto dať nádej, dokonca zlomiť srdce a potom ťa odkopnúť. Mať 2-3.priateľov, ktorí sú s tebou stále je vzácnosť a na nezaplatenie. Niekedy človek aj ked..som vydatá, mám deti, ale aj napriek tomu sa cítim osamotená. A ked vstúpi do života manželská kríza,,tak jeto ešte 100 krát horšie a je dobré mať vtedy aspoň toho priateľa, ktorý je pri tebe. No v živote to už tak chodí..že človek má priateľov, len vtedy ak napr..si v práci,,tak na nejaký ten čas. Ked odídeš z tej tak priatelia na teba zabudnú. Alebo má priateľov len vtedy, ak niečo od teba potrebujú a ak nič, tak sa jednoducho na teba vykašlú.Alebo máš krásu, úspech, kariéru, nejaké to vyššie postavenie v práci,,tak vtedy máš priateľov. A ak to nemáš, nikto o teba ani len nezakopne.Je až ťažko pochopiteľné čo všetko dokážu ľudia spraviť kvôli peniazom, dokonca krivo svedčiť, prisahať na deti. A hrať sa na tvojeho priateľa..dlhú dobu..len aby od teba získal čo chcel a potom ťa zrazu ani len nepozná..A potom za mojím chrbtomrobiť veci o ktorých ja ani len netuším a ubližiť...Poznala som jedno dievča..ktorá bola kámoška,,ale neskôr..ma zaprela, len kvôli tomu, že mám lepšiu pozíciu v práci napr. a okrem toho ohovorila moje kamošky,,ato takým spôsobom, že sa obratili na jej stranu. Tak to niesú ľudia. Doma prežívam manželskú krízu, do práce chodím s odporom, uzavrela som sa pred celým svetom,nekomunikujem s nikým,,jedine ak s deťmi. A tuna na nete bol niekto,,ktorý mi veľmi ublížil..vraj mám ísť za psychologom, ale ja dokážem jedine písať..ja sa už nedokážem rozprávať. A ani nič pekné ma už neteší..a možno by som rada vedela či sa to všetko vlastne dá nejak prevaliť..ako mám znova začať, ked sa nedá..
Priateľstvo
tabletka555 si sa skôr pýtala kde ich zohnať nie? Tak Ti dám jednu veľmi dobrú radu. Dôveruj len sama sebe, a nikdy nikomu okrem seba samej nedôveruj naplno. Možno je to môj názor ale je celkom reálny nie pesimistický. K tomu voľnému času, priatelia nerastú na strome a môžem Ti zatiaľ s kľudom napísať, že všetkých, ktorých som za priateľov považoval a považujem som stretol ešte v škole. Tak isto moju Manželku. Potom nastal stereotyp, práca a iné veci a už na takéto niečo nebol čas. No ťažko je už neskôr hľadať pretože ľudia sú nevypočitateľný a nedá sa už veriť skoro nikomu.
No neviem ako sa dokážete vysporiadať s tým ak Vám ublíži priateľ tak, že sa priateľstvo ,,skončí,,? No môj problém a teda neviem celkom určite či je to problém je v tom, že ak raz niekomu poviem že je môj priateľ tak je to navždy a mám ho rád rovnako bez ohľadu nato, čo mi urobil :( Dosť ma to ničí ale priateľstvo sa u mňa nedá zrušiť - teda z mojej strany. Čo si o tom myslíte?
Áno tabletka555 máš pravdu v tom, že ľudia majú rodiny, a svojich priateľov, ale ver že kto naozaj chce, ten sa ti ozve, ako som už písala, že je to o tých detailoch. Mám jednu veľmi dobrú, nazvem ju priateľkou, pretože práve ona, má tú rodinu a práve ona mi pomohla z dieťaťom v náručí a pomáhala mi štylizovať záverečnú prácu. Napriek tomu že divčatko bolo maličké. Práve aj vďaka nej mám diplom. A má rodinu. Kto chce a má rád, má aj priateľov. Ale je to veľmi individuálne, tak ja píšem všetko z vlastnej skúsenosti. Nie vždy to tak je. A ja som viacmenej natrafila na tých Vzácnych čo mám. :)
samanthas,
veľmi pekne píšeš, páči sa mi to..ale kde takého človeka nájsť? nevravím,že hľadať,viem,že priateľstvo treba budovať spoločne, ale mám pocit, že čím ďalej,tým to bude ťažšie.čím sú ľudia starší,tak sú buď uzavretejší,majú rodiny,problémy,nemajú čas,majú už "svojich" priateľov a často sú už vychcanejší :(
Tee to potom dobrý priateľ nebol, už len preto, že nerešpektoval to, ako sa staviaš k danej veci ty.
Zmyslom života nieje mať auto, vilu, veľa prachov, ale mať niekoho pri sebe komu na tebe záleží, je to tak jednoduché, stačí tu byť jeden pre druhého! To že sa môžeš tešiť, keď sa zasa stretnete, ten pocit ťahá dopredu ako tá dobová čierna lokomotíva na paru. :) Pretože ak prídeš o peniaze postavenie bohatstvo, tak zrazu nemáš žiadnych priateľov. Mať priateľa keď nič nemáš, keď mu môžeš dať len to čo sám v sebe nosíš - to hodnotné čo už som spomínala to je zmyslom života. :)
Tee v pohode :) hlavne kľud a pamätaj si, že skutočný priateľ Ti ,,nikdy,, neublíži :D
Viem ako treba brať priateľa..bola chyba že..ale nie ja som bola na vine. Ked som chcela byť len priateľkou, on si to nechcel pripustiť,,písal také veci..aby ja som cítila niečo viac. No v skutočnosti mu išlo o niečo iné..Nechcem to tu..
Sam, naozaj sa nepoznáme? Ak áno tak viem určite kto si a ak nie tak mi to je strašne ľúto. Veľmi pekné príspevky píšeš a som rád, že niekto ešte stále verí tomu, čo som považoval za zmysel života :)
Podstata veci je, že tomu komu na tebe záleží, si nájde čas vždy bez ohľadu na to, koľko má toho a ako je zaneprázdnený. Niekto si povie že to je detail napísať správu sms, keď naozaj nieje čas sa stretnúť, ale práve tie detaily sú dôležité, a z nich sa skladá život!! Tak isto nemusíš vyrečňovať, niekedy stačí úsmev, úprimný pohľad, gesto....:)
Nikdy som nikoho nechcela mat sama pre seba, vzdy som tolerovala a tolerujem, ked je niekto zadany a ma vztah. Nepotrebovala som byt s tou osobkou non stop, stacilo by mi, keby sa ozvala sama od seba. Napisala, zavolala, ale vzdy som zavolala napisala ja, a odpoved bola stroha a neprijemna a boľavá :(
