Strach zo vsetkeho, depresie

ahojte mam taky problem... v maji som skoncila skolu mala osm dost velke stresy z maturity kedze som nebola skoro pripustena, nemala som ziadny ciel co budem po skole ale nejak som to neriesila, dost casu som travila sama doma.neskor zacali stavy nespavosti mierne, potom som sa stale bala ci s ami neico nestane ci nedostanem infrkt alebo nieco bala som sa ist hlavne na dovolenky, potom zacali stavy kazdodennej nespavsti uplne nervy place strachy o seba ze sa mi neico stane.Teraz na jesen asi koncom septembra som chytila taky zachvat ze som sa hodila o zem a prosila o pomoc a myslela osm si ze mam ifarkt, tak mi mama zavolala sanitku pichli mi nieco na upokojenie a aj tak sa mi tazko podarilo zaspat.nemam ziaden ciel nevidim kam dalej ist v zivote som z toho na nervy.na druhy den od nasvtevy sanitky som isla j obvodnej lekarke, poslala ma k srdciarovi pretoze som mala vysoke tepy.Unho na vysetreni som zase chytila strach nic som nedavala najao len som sa strasne triasla pocas celeho vysetrenia a neuveritelne sa bala ze zomriem z mojho zvycajneho tlaku okolo 90-100 na 70 mi namneral 147!! porozpraval sa tam so mnou dlho a tak tvrdo bez servitky ze nech sa spamtam ze som zdrava ze s anemma coho bat nech zacnem nieco robit ze tolko krasnych veci je na svete.tak ma to trosku nakoplo ale stale osm sa bala tich tepov vysokych lebo som nechapala z coho ich mam.snazila osm s atrosku sportovat, dlho mi to nevydrzalo. isla som parkrat ku psychologicke prislo mi to akoby nebrala moju nespavost a strachy vazne a mozno to vazne nebolo neviem.stale som riesila v hlave len otazku smrti ze preco musime zomriet atd zacala osm si vela o tom citat a bolo mi z toho odporne uplne tak som s tym prestala ale nezabudla nato.pred asi mesiacom sa mi stal stav znova otrieskala som sa znova o zem uplne ako nepricetna a prosila o pomoc vtedy mi pomohol moj frajer s ktorym byvam, nestratil hlavu a povedal mi nech prestanem ze sa nemam coho bat ze sa bojim nerealnych veci a lebo veci ktorym sa nevyhnem.myslim ze s mai to stalo preto lebo si moj dedo volal sanitku a ja som zbadala tich lekarov uplne mi preplo asi z tich spomienok,neviem.na druhy den som isla k psychiatricke uplne vyklepana mam uplne uzkosti z nemocnic mam chut utekat prec stiahnut sa do klbka,ale prekonala osm s aisla som tam ma ale len objednala sestricka ktora bola uplne neprijemna-objednala ma na neskori termin, odisla osm uplne so slzami.kamaratka mi vybavila psychiatra tak som sa k nemu hned po vikende vybrala,sedela osm v cakarni uplne uzkosliva vystresena z toho co mi je ci nie som nejaka narusena ci ma nezavru na psychiatru, nechapala osm co mi je mala som strach.povedal mi ze mam panicku poruchu dal mi lieky na den atarax na noc lerivon. myslim ze leiky pomohli uz som vedela lepsie spat no cez den este stale namna prichadzali uzkostne stavy,pocity ze chcem utiect, dokonca aj ked som bola na masazi a elektroliecbe som sa bala ze tam umriem. pred dvoma dnami som bola unho na kontrole povedala osm ze uz je lepsie ale ze boli este paniky, dla mi vyssie davky. a ja som odvtedy uplne depresivna stale placem mam pocit ze z toho umriem ze to nezvladnem ze zo vsadial uteciem nechcem nikam ist nechcem ist na ziadne vysetrenie,desim sa vsetkeho!!desim s atoho co mi , fyzickych chorob,dokonca uz aj psychickych chorob ze co ked mam hento a toto.bojim s aze spacham smaovrazdu!ale pritom ja umriet nechcem ani si siahnut na zivot.ale proste sa vsetkeho bojim,poradte mi co mam robit ja nechcem takto zit ale umriet nechcem za ziadnych okolnosti!! mam uzasnu rodinu skveleho priatela,myslim ze osm aj celkom zdrava fyzicky.nechapem z coho to je, chcem sa vratit do zivota ale mam zo vsetkeho strach.dakujem za radu