Mám takú predstavu o tom čo som zač. Nemám na to žiaden dôkaz, je to len na úrovni pocitov. Tá moja predstava je nasledujúca:
Kedysi som mal moc. Nebol som však schopný ju zvládnuť. Stratil som zábrany a následkom toho bolo mnohým ublížené. Preto mi bola moc odňatá a stal som sa otrokom, aby som sa naučil vidieť veci aj z tej druhej strany. To trvalo dlho, až som si zvykol na to, že za mňa rozhoduje niekto iný a stalo sa pre mňa prirodzené, že že moja vôľa podlieha niekomu inému pre jeho úžitok.
Teraz som už slobodný, lenže zlozvyky z otroctva u mňa pretrvávajú. Stále podvedome túžim niekomu slúžiť, byť mu ku prospechu bez ohľadu na moje potreby.
Zároveň ešte trochu túžim po moci, ale nechcem ju, lebo viem, že by som opäť nemal žiadne zábrany pri jej používaní. Uvedomujem si, že keby som mal moc, tak by som spôsobil mnoho zla.
Momentálne som v kríze. Nemám morálne predpoklady na svoj rozvoj a v úpadku som bol doteraz veľmi dlho a viac upadať sa mi už nedá.
Sú tieto moje pocity naozajstné, alebo sa mi ich niekto snaží nanútiť? Ako mám spoznať čo ešte je a čo nie je mojou súčasťou?
Mám o sebe čudnú predstavu
A máš strach že zistis, že si nikto, nula, ked sa zbavia ochranného obalu.
Lenže to nie si skutočný ty. Je to len tvoja falošná predstava o tebe. A nikam ďalej sa nedostanes. Nikdy nezistis, kto naozaj si.
Bože, hurquin, ty si riadne na hlavu. O čom tu trepeš? Mne fakt pripadáš ako nejaký hinduista, budhista či kto.
Arriva:
Je to dobrá rada, ale jej realizácia je ťažšia ako sa zdá. Nedokážem sa zbaviť úplne všetkých nánosov. Vždy zostane niečo, čo keby som nemal, tak by som mal pocit, že to nie som ja. Nebojím sa toho, skrátka je len pre mňa príjemné, keď ja som ja. Nedokážem sa úplne spojiť so svojou najhlbšou podstatou, považujem ju za príliš neosobnú. Mám príliš rád svoje ego.
Takto nedôkladne očistený potom pozorujem svet okolo seba a nevidím ho takým akým je naozaj je, ale cez zatemnenie môjho vlastného ja. Uvedomujem si tento môj nedostatok, ale ako som povedal, naozaj ho nemienim odstrániť. Mám príliš rád to, čím som práve teraz.
Naozaj v tom nie je strach. Nebojím sa hoci aj práv teraz prestať jestvovať, či skočiť do úplne neznámej rieky. Ja mám len rád to čím som. Mám to príliš rád.
Tak tie problémy rieš pokiaľ sa dá, ako ti radí arriva. Neviem, tá tvoja téma mi prišla najaká divná, ako keby si bol z nejakej sekt. spoločnosti či hnutia alebo si robil srandu. Viac ži v realite a nie v takýchto bludoch.
Ocisti svoju myseľ od všetkých zbytočných nánosov, bludov, predstáv a snaz sa vidieť realitu taku aká skutocne je, a aj seba. Zahod vsetky myšlienky a len pozoruj.
22, takže z tej puberty tam niečo bude.
Neviem či ide o fantazírovanie, ale zopár rokov som strávil uvažovaním nad sebou. Prečo mám tie problémy, ktoré mám. Potom mi to zrazu došlo. Veľa vecí začalo do seba zapadať. Viem však, že na mojich problémoch to nič nemení, a musím si ich vyriešiť, nech je ich pôvod akýkoľvek. Na tom až tak nezáleží, problémy treba najmä riešiť. Avšak jedným z mojich problémov je aj to, že problémy neriešim.
buď si prípad pre psychológa alebo živý príklad z knihy ktorú momentálne čítam: Ruce pryč od této knihy od Jana van Helsinga. osobne dúfam v to druhé a knihu ti odporúčam prečítať, veľa šťastia :)
Koľko máš rokov? Nebude to len nejaké pubertálne fantázirovanie? Ak máš nejakú moc, prihoď mi ju :D
Takže považujete za pravdepodobnejšiu tú možnosť, že sa mi tieto predstavy niekto snaží vtláčať do mysle? Takto mám Vaše reakcie chápať?
Dáva to zmysel, temné bytosti sa usilujú o to, aby som bol odtrhnutý od reality a žil vo svete predstáv. Oni vždy chcú, aby boli ľudia zaslepení a nevideli pravdu.
Už som písal, že je to iba pocit. Avšak taký silný, že ho považujem za svoju samozrejmú súčasť. Takže naozaj neviem ako to je.
Píšem sem najmä preto, aby som zistil, či sa náhodou nenájde niekto iný, čo by takéto niečo prežíval. Človek nikdy nevie, tak som to skúsil a ešte chvíľu budem čakať.
