Každé Vianoce si hovorím, že tento rok už nebudem taká hlúpa, aby som deťom vypekala a vyvárala, zatiaľčo oni chodia po lyžovačkách a oslavách. Dosť na to, že varujem deti vždy keď si zmyslia, či už jednému alebo druhému synovi. Oni si život zariadili úplne inak ako my starší. Netrápia sa varením, veď sú reštiky a pizzerie, piecť ani nevedia, veď všetko je dostať v obchode. Čas využívajú na šport a zábavu. Je to určite múdrejšie než tá hlúpa drina, ktorá bola naším programom.
Lenže - my akosi z tej driny nedokážeme vyrásť. Od rána do večera som v práci, domov prídem unavená, a napriek tomu už spisujem, čo treba nakúpiť, aby som deťom napiekla k Vianociam. Behám po obchodoch, zháňam, potom do noci trčím v kuchyni a ráno do práce. A takto je to stále dokola pri každej príležitosti. Či sú to narodeniny, sviatky, často aj len nedeľa, len nech majú chutné jedlo a viac času pre seba. A za to všetko samozrejme žiadny vďak, veď je to samozrejmosť. Keďže sami to nikdy nerobili, nemajú predstavu nielen čo to stojí peňazí, ale hlavne času. Z ich rečí vidím, že sú presvedčení, že je to môj zmysel života, veď iné ako chodiť do práce a toto robiť na starosti nemám. Ani netušia, aká je to už pre mňa otrava a ako ma to zaťažuje. Veď aj ja by som vedela svoj čas využiť oveľa príjemnejšie.
Lenže - a to je to, čo nedokážem pochopiť: kde sa v tejto starej generácii berie tá hlúpa obetavosť, tá otrokárčina, ktorá už dávno nie je moderná. Prečo sa nevieme povzniesť nad to, či mladí budú alebo nebudú mať napečené od mamy, prečo nekašleme na to, ako si poradia s deťmi, veď ani nám nikto okolo zadku neskákal? To nie je ich chyba, ale naša, že ich obskakujeme a ani im nedáme šancu zistiť, aké by to bolo, keby na všetko boli naozaj sami. Veď ako môžu cítiť vďačnosť, keď nikdy nemuseli všetky povinnosti zvládať sami?
Dávno som zistila, že v tom nie som sama, že je to takmer typické pre ľudí mojej generácie (mám 57). Ale ako s tým konečne seknúť?
Prečo sme my starí takí hlúpi?
Milá babička a predtým mamička, skúsim vám to vysvetliť trošku obraznejšie, snáď sa pochopíme. :o))
Keď sa v žene začne tvoriť nové telo, nový život, tvorí ho žena z vlastnej krvi, z vlastného tela a tak sa už naveky stáva súčasťou tela svojho dieťaťa, je v ňom naveky uväznená. A tak čokoľvek sa deje s dieťaťom, zasahuje ju to a bohužiaľ omnoho, omnoho viac, ako to samotné dieťa. Je to už raz tak ...ako zábezpeka toho, aby sme sa o svoje detičky starali a žili za nich. ;o)
Nutne to však samozrejme nemusí byť. Ak sa raz rozhodnete, že nie ste len nejaký inkubátor a nosnica...ale svoje dieťa budete skutočne milovať a to znamená aj chápať, sama dôjdete na to, či takéto vaše správanie je dieťaťu prospešné..pretože, ak varíte a varíte s odporom, v skutočnosti im to jedlo otravujete a to svojimi hnusnými postojmi...a to je pre vás obeta a láska??? :o)
To nech si radšej nakúpia v McDonalde.
Za vašim správaním by som asi videla strach...čo ak, keď sa na nich *vykašlete*, vykašlú sa aj oni na vás. Tak buď sa zmierte s tým, že to chcete robiť a robte to s láskou..alebo nie. S vekom a generáciou to nič nemá. :o)
bozeee, toto som si nikdy nemal precitat. Pani, problem je v tom, ze vecsina starych ludi toto vsetko co vy tu popisujete robi s radostou a laskou, vecsina starkych rada postrazi vnucence , lebo to je jedna z mala prilezitosti kedy moze byt s nimi, vecsina starkych je rada ak su ich deti stastne, ak maju na lyzovacky a pizzerky, su radi ked ich deti ziju hodnostny zivot nie len z ruky do ust. Vecsina starkych rada pecia na vianoce kolace aby urobila radost detom a vnucatam nech si pochutnaju na domacich kolacoch a nie uelych kupovanych... Moja babka ma 80 a predstavte si ze ked pecia kolace tak je rada a este ked jej poviem ake su vyborne tak cela ziari. a cim rychlejsie sa zjedia tym je radsej lebo vie ze nam chutili. Podla mna by ste sa mali zamysliet nad tym co ste tu napisali, a ak to vsetko robite z odporom peciete, strazite vnucata tak to nerobte. proste povecte ze ste stara chcete si uzivat dochodok a nemate nervy stale vypekat a strazit deti. rucim vam ze ich casto vidat uz nebudete ;) a budete mat pokoj a cele dni len pre seba. len aby vas potom nezozrala ta samota.
babina12 - ano, tak ako pisu ini predo mnou, pravda je neprijemna. ako ste si ich vychovali, tak mate.
ak to beru ako samozrejmost, treba to zmenit.
zacat chodit do prirody, s priatelkami na kavicky, poznam dokonca tanecny subor seniorov (resp. senioriek) a su skveli, chodia vystupovat po celej europe! a to su tam aj 70 rocne damy, po porazke, s cukrovkou...
(kosicky subor diamant)
jedine co treba spravit, je zdvihnut kotvy od sporaka a ist von!
ak ratolesti zatuzia po vasej kuchyni, zamraucia, o to sa bat nemusite ;)
alebo sa to naucia varit sami. a o to ide, nie? :)
moji synovia museli doma pomahat so vsetkym, aj s upratovanim. naozaj som okolo nich neobskakovala, naucila som ich aj prat aj zehlit. lenze - ozenili sa, maju deti. obaja synovia su doma az vecer, casto chodia na sluzobne cesty. a nevesty po narodeni deti (kazdy syn ma len jedno dieta) isli do prace uz po pol roku. nechceli ostat doma, tak sa to vselijako lepilo. dokonca mama jednej nevesty isla kvoli tomu skor do dochodku, aby mohla varovat dcere dieta. ja im do toho nechcem hovorit, je to ich zivot, ako si to zariadili, tak maju. synovia zarabaju peniaze - obaja maju hypoteky, obe rodiny su velmi narocne: drahe auta, domy... ale ako hovorim, je to ich zivot. chcu mat vsetko hned, nechcu setrit a cakat, ako sme to robili my. do istej miery to chapem, ved veci treba uzivat a nie po nich tuzit. ale prave preto, ze synovia od rana do vecera makaju, tak nevesty maju mozno pocit, ze by boli doma prilepene k domacnosti. preto sa venuju sportu, svojim konickom a zalubam. a kariere, samozrejme. moji chlapci si zobrali velmi narocne zeny, tak chcu dostat poziadavkam. vyrastli v skromnych podmienkach, ale ich naroky sa zmenili.
mozno aj preto sa usilujem pomahat, aby nevesty neboli nervozne z deti a domacnosti a aby mali v rodinach klud. ale pripadam si skor ako otrok nez ako babicka.
babina - treba sa nakopnut a vyhlasit strajkovu pohotovst (dnes je to uplne bezne)... ignorovat vznikajuci bordel okolo, vylozit si nohy na stol a mat vsetko na haku
mierovou cestou to nepojde
Kebyze to nemaju, zacnu to robit sami, pretoze budu nuteni. Jedny Vianoce o pecive z obchodu, ktore je suche tak, ze sa neda ani zut, jedny narodeniny a torte z rastlinneho masla a situacia bude ina. Chyba nie je tam, ze to robite, chyba je v tom, ze ste si synov tak vychovali (co je mimochodom velmi ale velmi nevhodne, pretoze sa to s nimi taha aj do dalsich oblasti zivota, ked chlap, ktory bol mamkin maznacik nie je schopny si zmanazovat cas, zvladat viac veci naraz a z kazdej povinnosti je hotovy, nehovoriac o jeho manzelke od ktorej ockava rovnaky servis). Ja si neviem predstavit, ze necham mamu otrocit a ja si pridem na hotove. By som sa nemohla pozerat do zrkadla. A generacny problem to nie je, je vela ludi nad 50, ktori radsej kupia kolace, nez by ich piekli a je vela 20 rocnych zien, ktore pecu. Pre informaciu mam 24 a je uplne normalne, ze ja aj moje spoluziacky pecieme vianocne pecivo doma.
myslia si, ze je to tvoj zmysel zivota lebo sa sama tak spravas. naucila si ich na to... bud ta to bavi alebo si ten typ co sa rad obetuje. zem sa neprestane tocit ak si zacnes uzivat sama svoj zivot. mozno budu prekvapeni a chvilku potrva kym si zvyknu, ale proste budu musiet.
mna rodicia nikdy takto neobskakovali, odkedy viem piect (asi 13) tak som piekla kolace sama na vianoce. vzdy ako deti sme museli upratovat byt kazdy den predtym nez mama prisla z prace. ako si vychovas tak to mas.
To nie je v generácii, chceš proste to najlepšie pre svoje deti.
Ale bez urážky, pýtajú to od teba? Lebo ja sa častokrát stretávam s tým, že v skutočnosti deti od rodičov ani nechcú, aby im vyvárali, vypekali alebo darovali nejaké veci, berú si to len zo slušnosti, aby druhého neurazili.
Ja osobne som za to hovoriť všetko na rovinu (najmä keď ide o rodinu), nechápem, prečo sa rodiny nevedia spolu otvorene porozprávať bez toho, aby sa jedna či druhá strana na smrť urazila.
