rýchle zmeny nálad, precitlivenosť , zbotočné zamýšľanie sa nad detailmi,.. toto som ja dá sa povedať od narodenia, ale posledné 2 mesiace nevidím zmyysel v ničom..načo sa ráno zobudiť? načo sa učiť? čo ak ma prejde to auto alebo ten kamion čo ide oproti mne? tieto hluposti ma napadaju, ..ale neskôr si stále poviem že zobud sa dievča..ale nejak to neviem ovpyvniť..aj si spomeniem na niečo smutne, rozplačem sa, a je čim dalej tým horšie ,..včera som cestovala k zubárke , a v plnom autobuse som počuvala pesničky, a začala som plakať. nie 10 slz, ale použila som pol balíka vreckoviek..každý namňa pozeral ako na čudáka, ani sa im nečudujem..ale ja neviem čo mám robiť? porozprávať sa nemám s kym..čím dalej to je horšie..psychika, myšlienky..a všetko..čo by ste robili na mojom mieste?
Ako zistím že trpím depresiou?
Ahojte čítam tu toho dosť ale chcela som napísať niečo aj ja. Po rozchode s priateľom som sa 8 mesiacov nevedela spamätať. Plakala som chodila som bez nálady väčšia a väčšia chuť sa rezať . Áno rezala som sa a aj to ľutujem jazvy mám do teraz. Ale teraz začínam cítiť niečo iné momentami horšie jak po rozchode. Keď zaspávam pozerám len do blba a neviem spať, stále sami zviera hrudník pocitmi. Väčšinou cítim len prázdnotu ,cítim že mi v živote nieco chýba. Neviem či je to priateľ alebo láska od okolia ktorú by každý mal mať. Chce sa mi plakať a neviem spustiť plač je to fakt zlé lebo sa neviem vyprázdniť. Padla mi slza troška som sa aj potešila že si poplačem a bude dobre ale ďalšie slzy nepadali. Ani hudba tomu nepomohla nič. Je to horšie a horšie. Neviem jak na tom budem v škole :/
Ja ešte chodím do školy. Presťahovali sme sa na Oravu z Prešova. Bola som v škole 1.-krát. Páčilo sa mi tam. Moji spolužiaci stáli pri mne. Ale rozišiel sa so mnou frajer a vtedy to začalo. Zabúdala som si domáce úlohy,horšie som sa učila a tak som mala horšie známky. Nikto ma nechápal čo prežívam. Každý ma ohováral a nikto sa so mnou nerozprával. Niekedy keď som doma tak rozmýšlam ako nám bolo dobre ( mne a môjmu frajerovy),a premýšlam o tom že na tento svet nepatrím. Niekedy sa mám chuť zabiť! Ale poviem si že na tomto svete je niekto kto ma ma rád. Niekto komu na mne záleží! (mám depresie a neviem ako sa ich zbaviť. Lieki brať nechcem) :( je to stále horšie a horšie. :( Pomôžete mi?
Ja mám podobné pocity a nemám depresiu(mal som a prekonal som ju liekmi.vtedy mi bolo ovela horšie).Niežeby by som plakal ale niekedy mam pocit že vlastne moj život je o ničom.Jedno a to iste dookola.Mám málo priatelov a to napríklad preto lebo som vyberavy a radšej budem sám ako sa kamaratiť s ludmi čo mi nesedia.Ciže vlastne to chcem sám.Peniaze tiež velmi nemám takže som unudený.A takisto som lenivý že nič sa mi nechce robiť,citim len prazdnotu.Možno je to zdravá úvaha že dnešný svet a doba proste prestava človeka baviť.
Sejla má pravdu, mimochodom:) Nie dobre, ale nie ani už totálna katastrofa.
Sejla - :)
Hm, to mne nič nehovorí, nie som odtiaľ. No hej, po uplynutí tej várky si to platíš, aj keď psychológ môže s poisťovňou dohodnúť ešte niečo naviac, keď vidí, že máš záujem. A len pre predstavu, psychologička, ku ktorej chodím, má za sedenie 20 eur.
okolie Prešova a potom, po tých 20 sedeniach sa už začína platiť?
Tak odkiaľ teda si?
Odkiaľ si?
Tak môžeš pozrieť na internete, či sa vo vašom meste nenachádza nejaký psychológ. Ak je štátny a má zmluvu s tvojou poisťovňou, nehradíš nič, 20-25 sedení platí poisťovňa. Ako zistíš, či je dobrý? Buď tu ešte pozisťuj, alebo choď na blind, ináč to nepôjde. Neviem, či chodíš do školy, ak hej, mohlo by byť fajn začať u školského psychológa, ak tam také čosi je. Alebo choď rovno k psychiatrovi, nepotrebuješ k tomu nič. Dôjdeš a objednáš sa.
