Dobrý deň , tanto problém sa netýka mňa , ale mojich rodičov ( alkoholikov ) , ktorý si to neviedia priznať. Alkohol pijú dlhé roky ( denne ) , už od mojho detstva - palenku , víno , pivo . Otcovi nedávno kvoli nemu prepukli nedávno problémy s pečeňou ( cirhóza ) bol dlhodobo hospitalizovaný , priam v kritickom stave ( bilirubin okolo 500 !!! ) , naštastie sa z toho dostal a v najbližšiej dobe ho pustia domov. Mama celý čas čo bol v nemocnici cca mesiac nepila žiaden iný alkohol okrem 2 plechoviek piva denne. No dnes som jej opať objavila skryte víno a bola opitá. Nie som ani plnoletá a neviem , ako mám tento problém riešiť. Určite ma dajake psychciek problémy , ak by ste mi niekto vedel poradiť ako ju dostať bud psychiater/psycholog alebo na dajaké liečenie. Bojím sa toho , že keď sa otec vráti domov začne znovu piť a zomrie alebo , že sa to isté stane mame Som z toho uplne zufala , už neviem čo robiť ... ako jej pomocť , ked si ani tento zavažny problém nevie/nevedia priznať.
Problém s alkoholom
výborne, nech sa to už nevráti.Otec sa iste vyľakal.Skús ich aj ty povzbudit tým, že im povieš,aká si rada a šťastná,chodte niekde na prechádzku,nejako ich motivuj,aby aj oni videli v tvojom šťastí svoju abstinenciu.Abstinovat musí do smrti, ináč sa do toho vráti naspat s plnou parádou.Držím palce!
Zdravim , chcem iba povedať , že otec odkedy ho pustili z nemocnice alkohol nepije, už su to cca 2 mesiace :) A mama alkohol obmadzila .. občas si dačo da , ale vrámci normy .
kvetinka234 - toto je jedna z najsmutnejsich veci, pretoze je casto bezvychodiskova. Mozno sa ti odpoved nebude pacit, ale je prakticky miziva sanca, ze im este dokazes pomoct. A to najme kvoli tomu, ze oni sami pomoc nechcu, odmietaju, pripadne ako sama pises, chorobu si nepripustaju.
KTO POMOC ODMIETA, TOMU SA POMOCT NEDA.
Ich zdravie, ci uz fyzicke, alebo psychicke, zdravy usudok a konanie je uplne zlikvidovane, narusene, v ruinach. Alkohol tak dlho posobil na ich telo a mozog, ze privodil NEVRATNE zmeny v psychike.
Podmienkou akehokolvek protialkoholickeho liecenia (co je sam osebe beh na velmi dlhe trate s neistym vysledkom), je absolutna dobrovolnost a snaha priamo zo strany pacienta, kombinovana s nesmiernou sebadisciplinou a volou. Pokial tymto rodicia nedisponuju, je snaha z tvojej strany len mrhanie casom a energiou. Viem, cita sa to tazko, ale ver, ze pise este tazsie :(
Takeho cloveka, ako tu opisujes svojich rodicov, uz od pitia neodnaucis. A je uplne fuk, ci spravis nejaky vycin zo zufalstva (napr. utek z domu), ich to nezmeni. Tak ako si to pozorovala u mamy pocas hospitalizacie otca, chvilu by sa tvarili se sekaju dobrotu, ale tajne by stale pili a po case by ich to skryvanie aj tak prestalo bavit a boli by tam, kde su dnes.
Pripadov ako tvoja rodina je kopec, aj na tomto fore, a napisat sa da jedine - im uz velmi nepomozes, ak si nebudu chciet pomoct sami, preto sa snaz uchranit aspon svoje zdravie, najme to dusevne.
Na ludi v tomto stadiu sa tazko diva a este tazsie sa s nimi zije. Cim skor si najdes vlastnu cestu zivotom, tym to bude pre teba lepsie.
Nastastie uz onedlho budes plnoleta, co ale samozrejme neznamena, ze aj plne financne samostatna. Kazdopadne sa priprav na to, ze ak alkohol nadobro zlozi jedneho, ci oboch rodicov (co sa moze stat velmi skoro), budes sa musiet postarat o seba uplne a zrejme aj skola bude musiet ist bokom.
Podla vyjadrovania si slusna a silna osobnost, verim ze to zvladnes. Drzim palce.
Chcem iba podotknuť že oni nie su zlí ľudia , vždy sa o mňa starali a mala som to čo potrebujem na normálny život. Keď iný ľudia potrebovali pomoc , tiež im pomohli , svojich triezvych rodičov milujem , ale keď su opití nenávidim ich ... Ako keby mal niekto 2 osoby v sebe ... Len škoda , že tých triezvych chvíl je v posledných rokoch tak málo :(
O pár týždňov mám 18násť. Som slušné dievča nepijem , nefajčím , nenadávam ... rodičia by mohli byť na mňa hrdí ... ja nepotrebujem pomoc , som dosť silná osoba , chcem pomocť im , ale neviem ako ... krik , plač , vyhražanie ... nič nepomáha ...
Ale vieš čo, skús ist za psychologickou, aspoň nebudeš na to trápenie s nimi sama , ked ti bude zle, rozoberiete to, možno ti aj dobre poradí v rôznych situáciách, plus mama a otec ako rodičia asi moc nefungujú, potrebujes psychickú oporu dospelého
Bohužiaľ, nikoho v tomto štáte osudy deti alkoholikov netrápia. Môžeš nahlásit na sociálku, že sa o teba nestaraju, teba strcia do domova, ale ich nikto nedonuti sa ist liečiť. Liečba je dobrovoľná, pokiaľ nikoho neohrozia, súd liečbu nenariadi. Sami si vybrali svoj osud...snáď ty budes rozumnejsia a nezopakujes ich chyby...lebo tak to býva...je mi to ľúto...
A koľko rokov máš? Ak si už blízko dospelosti, tak by ťa už mohli brať ako rovnocenného partnera na rozhovor, čiže najprv by som sa určite pokúsil si to rozumne vysvetliť.
