Začínam nenávidieť svoju mamu

Príspevok v téme: Začínam nenávidieť svoju mamu
NINA1234

Ahojte :)

chcela by som sa poradiť ohľadom mojej mami a problémov okolo nej. Našla som si pred rokom chlapca ktorého z duše nenávidí a dáva mi to poriadne najavo (nechutnými hláškami, pripomienkami atď) dosť mi to prekáža keďže ho nadovšetko milujem a nechcem sa ho vzdať. Je to slušný človek, ktorý je na mňa dobrý láskavý, nikdy mi neublížil, študuje na vysokej škole a má slušnú rodinu. Myslím, že keď už mám 20 rokov, že si môžem vyberať sama. Správa sa ku mne ako k odpadu, ako k poslednej chudere a to nie len kvôli mojej láska, ide aj o školu. Stále sa snažím aby bola spokojná a aby mi to v tej škole šlo, ale ona ma stále kritizuje a znepríjemňuje mi život. Skoro každý druhý deň od nej počúvať blbé reči jak som neschopná, sprostá a že nič v živote nedokážem atď... Naozaj nemám chuť chodievať domov len kvôli nej. Neviem čo jej je ale rada by som to zistila, lenže s ňou sa nedá normálne porozprávať a nič mi nepovie iba čo ju trápi ale ja s jej trápením nič nemám. A najhoršie na tom je to, že kamaráti sú jej prednejší než ja, viac jej záleží čo si pomyslia jej kamaráti než čo si myslím o nej ja. Prosím poraďte ako sa mám s týmto problémom vysporiadať, či to mám trpieť aj najďalej kým ju to neprejde alebo sa jej mám postaviť?

Napadlo ma aj to, že môjho otca nenávidí (nežijeme ako rodina spolu a ani ho nepoznám) a keď vidí niečo vo mne z môjho otca tak či jej akurát toto nemôže vadiť.

Vopred ďakujem za odpovede :)

tabbinalka

tiež si myslím, že ona nevie prekúsnuť to, že máš možno šťastie na chlapa a ona nemala.
príde mi to síce nelogické, lebo o čo z akýchkoľvek dôvodov budem ukrátená ja ako decko, o to viac sa budem snažiť ako mama svojmu dieťaťu dopriať...teda, som tak vychovaná a myslím si, ža každá žena by mala v každom prípade byť viac MAMA ako manželka, či priateľka..

kafe

nina1234, určite takéto správanie netrp, zbytočne si tým necháš ubližovať. Ak NEmáš chuť chodievať domov, tak tie návštevy obmedz na minimum a mamine radšej napíš list (alebo mail), kde toto všetko, čo si tu napísala spomenieš - že sa správa ku tebe ako k odpadu; ako ťa zraňuje keď od nej počúvaš, že si sprostá a neschopná a že myslíš, že ťa asi nenávidí. Tak aby si jej nekazila život svojou prítomnosťou, budeš radšej zostávať na intráku.- Ak mama neni padnutá úplne na hlavu, možno sa trochu zmení, ale bude jej to trvať, maj s ňou trpezlivosť. No pri návštevách doma, ak by zase začala s rečami, čo ti vadia, ju hneď zastav, že toto počúvať nebudeš a ak neprestane TAKTO rozprávať o tebe (alebo priateľovi), tak prestaneš chodievať domov úplne. Nediskutuj s ňou, iba jej to oznám a najlepšie ak vypadneš z domu na 10 minút preč. Možno sa mama naučí rešpektovať ťa ako dospelú, skoro samostatnú bytosť a prestane si vylievať na tebe svoju frustráciu. Nedovoľ jej to, nie si jej hromozvod.
Nepotrebuješ zisťovať JEJ dôvody, prečo sa správa tak ako sa správa, to nech skúma ona. Ty len stanov hranice, čo už NIE SI ochotná v jej správaní tolerovať. Držím palce, nech sa to zmení k spokojnosti vás oboch.

fdg

este mi napadlo, ze ti mozno zavidi ze mas takeho skveleho chlapa a ona si ˇznicilaˇ zivot s tvojim otcom? neviem...ako matka by nemala.toto je ta posledna moznost

fdg

ahoj,
skus jej otvorene povedat co ti prekaza a ako by si to chcela riesit...pokojne, normalnym tonom, bez vycitiek a hadok.
Pozoruj jej reakciu. Ked nebude chciet spolupracovat tak este skuste terapeuta-tretiu osobu-psychologa.
Drzim palce :-)