Bolesť

Chcela by som počuť Váš názor na môj príbeh.
Chodila som v priateľom rok. Náš vzťah bol ako každý iný vzťah, myslela som si, že ma naozaj ľúbi. No po čase, keď väčšinou dáte chlapovi naozaj všetko čo mu na očiach vidíte, prestane si to ten dotyčný vážiť, bolo to tak aj v jeho prípade. Začal sa správať ku mne dosť zle, dá sa povedať ako ku handre, dokonca sa so mnou aj rozišiel s tým, že potrebuje čas. Bola som jeho prvá žena skoro vo všetkom. Ponižoval ma v spoločnosti, no bral to ako srandu, spoločnosť a kamaráti mu boli dôležitejší ako ja, jednoducho sa nevedel správať ku žene, je to typické dieťa. No ja som to už nevydržala a musela sa s ním rozísť, nezvládala som to ani fyzicky, ani psychicky. Stále som dúfala, že o mňa bude bojovať, no z jeho strany prichádzalo na moju adresu len obviňovanie, osočovanie a výčitky, žiadne prepáč, ani mrzí ma to. Potom som sa dozvedela, že si vypisuje s kvantom cudzích báb. Ja som sa potom, ako som sa toto dozvedela začala stretávať s iným chlapom, cítila som sa s ním fajn, a to bolo pre mňa hlavné, no veľmi rýchlo som to vzdala a pochopila som, že ho beriem len ako takú "náplasť". Potom začal bojovať tento môj ex priateľ, no myslela som si, že je už neskoro. Opak bol pravdou, začal mi ešte väčšmi chýbať. On o mňa bojoval, ja som ho odmietala zo začiatku, a no sústavne riešil aj iné baby. Chodil s nimi na kávičky, vypisoval im, a ďalej radšej ani nechcem vedieť. Ja viem, že ma ľúbil, a možno nie, a mýlim sa.
Nakoniec som mu tú šancu dala, a keď som chcela počuť o tých babách, aby mi to povedal raz a navždy otvorene, aby som sa to nemusela dozvedieť od iných ľudí, hlavne od škodoradostných a zákerných báb, smial sa mi do očí, a mňa to neskutočne zraňovalo. Tak som to definitívne asi ukončila. Neskutočne trpím a mám pocit, že to nemá konca kraja. Bola som strašne naivná a hanbím sa za to a len dúfam, že to už inej babe nespraví, aby ďalšia netrpela tak ako teraz trpím ja.