Mala som vážny vzťah, všetko bolo v poriadku, vlastne nč vážne sa nestalo a potom zrazu koniec. Neviem, možno si len myslím, že problém bol v tom, že si myslel, že nedokážem byť šťastná a zvyknúť si tam, kde žije on. Ale ja som len potrebovala čas...nedá si to vysvetliť, nie sme spolu v kontakte, neviem pochopiť ako potom všetkom zrazu taký skrat...prešli už 2 roky a ja nedokážem ísť ďalej...,myslela som, že to bude len zo začiatku ťažké, ale ja stále naňho myslím, spomínam a chýba mi. Skoro som sa z toho všetkého zrútila, až som prepadla alkoholu,nie až tak vážne ale bolo mi lepšie. Takto som nemohla pokračovať ďalej, tak som bola u psychiatra a dala mi lieky( aspoň na ukludnenie, proste som stále plakala, kde som išla, nedalo sa to zastaviť). Cítila som sa lepšie, myslím uvolnením, nie myšlienkami...lieky už neberem nechcem byť závislá...Len ako ísť ďalej, stále ma to trápi, bolí, o nič nemám záujem, už som to neni ja...je možné, že takto vás môže zničiť láska? najviac by som chcela aby sme boli aspon priatelia, ved niektorí dokážu byt aj po rozchode v kontakte...nechcem ho stratit ako človeka, keby sa dalo aspoň zabudnúť ako???
Veľká bolesť, trápenie - ako ísť ďalej?
Ja som trafil napr. na hovado a tak som pri nom aj dopadol. Byt si kupila pred svadbou, potom ma z neho vyhodila za to, ze som ochorel.
vieš zewa pre mňa to bolo naozaj dôležité, ešte som mu hovorila, že sa bojím sklamania, my sme si kupovali veci už spolu, ešte mi aj nejaké veci tam ostali, ani na tie nereaguje, čo si mám ísť po ne? aj účet sme si spolu vytvorili, ale musím ho už zrušiť...no proste to nechápem a pritom aj on hovoril, že to sa všetko nedá len tak zahodit, že priateila môžme byť....a nič nastal akoby skrat, vieš ja som už bola na liekoch, ale neviem či to dokáže liečiť terapeut...už tolko mi obral zo života a ja neviem ako dalej
zewa, ja ho ľúbim, to nie je predstava, nechápem, že po takom čase je to stále rovnako a bolí to...aj ja si hovorím ako ma môže niekto taký zaujímať, ale nedokážem to prijať, on bol veĺmi dobrý aj je človek, neviem pochopiť ako sa to všetko zmenilo, že tak dokáže zabudnúť a nemôžme byt len priatelia, viem, že ten problém bol asi v tom, že videl, že tam nie som šťastná, ale namiesto dať mi čas, radšej ukončil vťah, možno si myslel, že by som ja raz odišla,ale ja v tom nevidím taký problém, po tom ako sme si boli blízki, nebyt priatelia a byt v kontakte možno by dopadlo všetko inak,najviac ma sužuje ten pocit, že možno aj on si myslí, že by to mohlo byt aj inak, preto asi radšej nechce nič nadväzovať alebo zo svojej hrdosti, on je velmi hrdý, tak za všetkým stojí a toto by asi prenho bolo ponižujúce, ja som chcela len aby dobré bolo medzi nami ved ked to nevyšlo v láske alebo možno v tom období..môžme byt priatelia známi
Nemyslim si, ze lubis jeho. Ale len nejaku svoju predstavu. Ved ten, kto o teba nejavi zaujem asi nebude ten vysnivany muz tvojho zivota, co ti prinesie kvety, da bozk, zoberie na veceru. NIE! On ta uz nechce vidiet. Splasni tu bublinu okolo neho. Nie je dokonaly. Inak by bol s tebou, nie? Neprosikaj o stretnutie je to ponizujuce.
Skus toho terapeuta, pomoze ti v tom, ze ti na jeho zabudanie bude pravidelnou oporou.
ďakujem zewa za povzbudenie...keby to bolo také ľahké nepíšem sem...ja neviem ako ďalej práve že sú to už 2 roky a pre mňa ako dnes, nedokážem zabudnúť stál myslím na neho, neviem ako ďalej chcm ho navštíviť, nebudem ma´t asi pokoj kým ho neuvidím , chcem aby bolo medzi nami všetko dobre, lebo sme si neobili zle...a mne to chýba..kedy to všetko prejde ako keby ma niekto začaroval, že ho musím tak lúbiť je to normálne po takom čase???
"najviac by som chcela aby sme boli aspon priatelia" a "keby sa dalo aspoň zabudnúť". Tieto dve vety si odporuju. Vlastne chces zabudnut a aj nechces. Same protirecenia. Ked s nim budes v kontakte bude to horsie. Ver mi, nikdy nezabudnes uplne. Ved ste spolu chodili, zili a spavali. Na to sa zabudnut neda. A ved koniec koncov preco aj? Ved to bolo krasne, nie? Ale BOLO. A co dnes? Aky si vlastne clovek? Ake su tvoje vlastnosti a prednosti? Vies to? Zijes v minulosti a v predstavach o vrateni sa. Lenze ty sa musis uz otocit opacne. Co budes robit zajtra? A co na buduci tyzden? A mozno by si si mala kupit nejaku kvetinu do bytu. Ona by mohla byt takym symbolom myslenia na dalsi den. Kvetinu nezaujima, ze mala pred tyzdnom dostatok vody. Ju zaujima, ci ju dostane aj dnes aj nabuduce. Vsetky svoje myslienky v hlave smeruj do buducnosti s pritomnosti. Nikdy nie do minulosti lebo to uz nijakovsky neovplyvnis. Vies to, ze sa ti neozyva znamena, ze s tebou fakt nic nechce mat. A teraz si to naozaj realne predstav. Si sama. Tu a teraz. Aj zajtra budes zrejme sama. A co tak o mesiac? O dva, tri? O pol roka. Kde budes? Mozno niekoho stretnes. Aky bude? Tmavovlasy, ci blondak? Co by na nom malo byt ine ako na predoslom?
Chodila si aj na psychoterapiu? Dva roky prezite v minulosti su naozaj vela. Mozno by ti taky sprievodca tvojou zmenou zivota bodol, hm?
