Zakazana laska (az na same dno?)

Príspevok v téme: Zakazana laska (az na same dno?)
slabai

...vztahy prezivaju obcas krizy, vyhasnutie, obcas sa dvaja nevedia vymotat z bludneho kruhu stereotypu a prestanu si jeden druheho vsimat...nebola som nestastna, to nie, ale pocity osamelosti ma obcas vyradili aj na cely den, ci vecer, on bol v praci a ja doma - s placom. V praci som vsak bola k zakaznikom ako vcelicka, vzdy usmievava, svitoriva... ked prisiel on. Som uplne obycajna baba, skor baculka, ale po mame mam peknu sumernu tvar a ked si potrebujem dvihnut sebavedomie, zvlnene dlhe vlasy rozpustim po pas, obleciem si pokojne aj nieco vyzyvave, a muzi sa obzru. Ale zeby som patrila medzi tie, ktore stale mali nejakych napadnikov, to nehrozilo. Skor som v dospelosti nadobudla sebavedomie. Doma som mala manzela, ktory tiez patri medzi obycajnych dobrackych ale skratka nie medzi fesakov.
Ked ho zbadala v predajni, skoro sa mi zatocila hlava. Rozbusilo sa mi srdce ako zvon. Ked sa nam stretli oci, bolo to este horsie-silnejsie. Niektori muzi su skratka pekni. Ale on nieje pekny. On je nadherny. Najkrajsie muzske Bozie stvorenie ake som kedy videla. A tento (btw. zrely muz) ked sa nam stretli tie oci stal ako opareny akoby mu vyrazilo dych. Zoznamili sme sa. Boli sme ako nafetovani...vysmiati od ucha k uchu ako namesacni. Na tie chvile nikdy nezabudnem. Ale hned som mu povedala, ze som vydata. Par tyzdnov sme sa stretavali a ja som ho odmietala, ale ten pocit..tlak v hrudi...busenie srdca a to napatie medzi nami bolo neskutocne. Niesom frigidna, viem co je to chut na sex, ale toto bolo ine, nikdy predtym som nepocitila tuzbu po niekom konkretnom. Po par tyzdnoch sme po jednom rande skoncili v jeho aute a pomilovali sa. Bol to nadherny vecer. Domov som prisla ako v sne, manzelovi som paradoxne splnila prve posledne a to ho po rokoch prebudilo a aj on si ma zacal vsimat viac, zacal byt pozorny a opat mi vyznaval lasku...ja som ale myslelal len na NEHO. Stretavali sme sa tajne a za roznych okolnosti len aby som manzelovi nemusela nikdy vysvetlovat kde som bola, vzdy som to s niecim spojila a uzivala si milenecky pomer. Bol taky vasnivy a taky nezny. Vyynal mi lasku, myslela som aj na rozvod. Ale potom prisiel prvy pad. Velmi bolestivy. Otehotnela som. A ON sa zmenil. Pravdaze neveril ze je jeho, ved mam predsa manzela. Ale to je najmenej. Aj on je zenaty!!! A ma male deti. Zosypala som sa. Aj potratila. Zrazu mi vsetko davalo zmysel, ako sikovne vlastne on urcoval kde ako sa stretneme, to len ja som si nahovarala ze to kvoli mojmu manzelovi vediem ja. Ale v skutocnosti on riskoval omnoho viac... Chcela som to ukoncit. Milovala som ho, ale az vtedy ma to zastihlo naplno. Chybal mi ako kyslik... Opat sme sa stretli. Akoby sa nic nestalo. Slubil mi viac casu spolu... Ale niekedy to bolo len dvakrat za mesiac. Trapila som sa, nikdy som nikoho tak nemilovala. Jeden den bez neho bol narocny. Ale venoval sa rodine a ja som cakala. Druhy pad. Chcela som opustit muza a povedala som mu to. Jeho reakcia ma ale zlomila, vysvetlil mi, ze ma ma velmi vemli rad, ale chcel aby som dalej zila svoj zivot, lebo on ma aj ine zeny. Takmer som sa psychicky zrutila, manzel bol prave na sluzobke, ja som cele dni preplakala a chcela si nieco urobit. Ale nakoniec som to zvladla, chcela som zacat odznova, obcas som si este poplakala ale rozum mi vravel, ze ak to prekonam, oslobodim sa. Potom sme sa ale opat stretli. Je ho iniciativa. Chcela som si vychutnat jeho pritomnost, uzit si veceru a dat mu zbohom, bola som taka silna, ale ked ma odprevadzal domov sa vsetko opat zosypalo. Chybam mu, ze mysli na to ako sme sa spoznali, lubi ma. Aj ja jeho. Milujem ho. Opat sme spolu. Tajna zakazana laska. Raz hore, raz dolu, raz v aute, raz v hoteli, u mna doma ked je manzel na sluzobke, raz to chceme skoncit a inokedy sa vrhneme jeden druhemu do narucia akoby sme sa nevideli mesiace. Obaja vieme, ze to nema buducnost. Obaja vieme ze mozeme vela stratit. Presiel rok a ... uz nevladzem. Neviem ako dalej. Zijem dvojaky zivot, nenavidim sa za lzi a za samotny fakt, ze tento muz ma rodinu, modlim sa za JEHO manzelku aby sa to nikdy nedozvedela.......

Iveta Michael

Leeela333

..zabudla si že ten ..blbec,,je najkrajšie mužské stvorenie čo kedy videla? :)

No vážne...nechala sa opantať jeho zvodnou krásou..ale akú cenu za to platí teraz ona...a jeho manželka..?

To je to najsmutnejšie..nepožiadam manželku (manžela ) blížneho svojho...ale rozhodnúť sa musí ona sama,je aj tak otázkou času kedy to vypláva na povrch ak to nespraví..

Iveta Michael

No veru..nechcela by som byť v tvojej koži:( neviem si to ani len predstaviť...musí to byť ťažký kríž - otázka však znie pre koho naozaj?

Ak si chceš ešte svedomie zachovať ako tak hm..čisté,ostáva len to povestné: buď - alebo!

vieš asi čo mám na mysli však?

Leela333

Súhlasím s Ferom.

Vypísala si nám to tu síce naozaj pekne, ale do svojej situácie si sa dostala sama.

Samozrejme, že chápem, čo je to vášeň, čo je to upadnúť trochu do stereotypu (čo sa dá tiež vyriešiť, len ono by bolo treba aj komunikovať vo vzťahu), ale na to máme rozum, aby sme hneď nepodliehali živočíšnym pudom, ale sa aj zamysleli nad následkami.

Prepáč, ale nemôžem s tebou súcitiť. Jediné, čo ti pomôže je, ak sa vykašleš na toho blbca, čo ti múti hlavu a prerušíš s ním akýkoľvek kontakt.

Fero M.

Podaj si ruku s mojou ex. Tiez hladals tomiho popovica a teraz je sama v zahranici s depkami a ja zasnubeny.
Ak hladas krasu tak nexabudni ze sa hras s obojstrannym mecom.
Je len na tebe ci si prehodnotis svoje priority a zosumsrizujes si svoj zivot. Necksj kradu a idealny iskrivy vztah na cely zivot a navyse bez problemov.
Venuj sa rodine a detom a princa nechaj na potulkach kralovstvom....
Ludia yz nevedia co od rozkose fakt

Sejla

chceš ho, lebo ho nemôžeš mať! Toto je tak typické ľudské, vždy nás najviac priťahuje to, čo nemôžme mať.