Milionta šanca, vaše názory a príbehy

coteraz, dali ste sa dokopy ako veľmi mladý v čase, kedy potrebujete zisťovať v prvom rade kto som JA a čo chcem. Ako pár však túto možnosť nemáte a riskujete (obaja), že sa prispôsobujete potrebám partnera,čo nie je zlé ale trpí tým osobnosť vás oboch, ako jednotlivca a stále vám bude čosi chýbať.

Je síce pravda, že človek sa nemení, ale s vekom a skúsenosťami dozrieva, mierne upravuje svoje názory, postoje a to isté sa týka aj tvojho frajera (teba tiež).

Ber to tak, že ste spolu prežili nádherných pár rokov a teraz naozaj potrebujete byť chvíľu (pol roka, rok?) každý sám. Preto, aby ste dokázali byť v budúcnosti s niekym SPOLU naplno šťastní.

Podla mna na zmenu treba dospiet a urcite dlhsi cas, ako mesiac odlucenia. Ved co sa mohlo zmenit? Pretiahol 15 bab a ozieral sa do bezvedomia, aby mal pocit, ze volnosti uz mal dost? Tiez som kedysi ukoncila viacrocny vztah (stredoskolsku lasku) kvoli tomuto pocitu. Ze som nic nezazila, neskusila. Samozrejme pochopila som, ze som vlastne o nic neprichadzala...ale musela som to skusit. Ano, dali sme sa este parkrat dokopy, ale zistila som, ze napriek tomu, ze ja som uz pochopila, ze sa vyblaznit nepotrebujem, aj tak on nebol ten, s kym som videla svoju buducnost. A po 5 rokoch mam vztah, s niekym uplne inym, a tu buducnost konecne vidim.

Na jednu stranu ste obaja dosť mladý a chyby robí každý, mne nepripadá že by bol zlý alebo nezodpovedný. Jediné čo ma zarazilo je presne to čo podotkla Agnes. Nad tým 40 minútovým meškaním sa musim tiež pousmiat, nie si na neho pritvrda? Skús byť tolerantnejšia, ale pod podmienkou že ti nebude klamať.

zmenit nemozeme nikoho, jedine samych seba. nie, nezmeni sa. na to mal sanci iste dost, takze neviem, co riesis. su len 2 moznosti. musis ho brat takeho, aky je alebo rozchod. hovori sa ze radsej rychly koniec s bolestou ako bolest bez konca.

Bola som s jedným takým chalanom, tiež robil hocijaké blbosti a dosť velké, ja som sa kvôli tomu trápila, velice hovoril, že sa zmení a tak, bla bla bla a nič z toho tak som ho poslala do riti a dobre som urobila aby som sa ja trápila kvôli nejakému debilovi...

ja som sa dala dokopy s priatelom tretí krát, ale ja ho strašne milujem a to bol ten najväčší dôvod..na začiatku mi sluboval všetko možné, bol pozorný a úplne iný ale to bolo u všetkých troch šancách to isté..teraz sa len trápim lebo ho nedokážem opustiť, on mi klame a mne do očí hrá úžastného ktorý mi slubuje že všetko bude OK a pritom si hladá inú..ja neviem ale ak to prvýkrat neklape, tak to nebude ani potom..si asi taká istá slabá ako som ja, veríš že človek sa dokáže zmeniť no to je v dnešnom svete asi u 10% zo 7 miliár ludí..je mi to lúto..ale možno tvoj je práve z tých 10% nikdy nevieš, len daj si aj rezervu ohladom citov pre každý prípad

Nezmení sa!

nie nezmeni sa, vztahy co prebiehaju takto komplikovane a je nutne v nich neustale bojovat nikdy nekoncia stastne. cely zivot s nim prezijes v strese a lamanim si hlavy nad jeho vymyslami.

Ja by som mu osobne šancu dala (sama som ich dala asi milión), ale určite nie hneď teraz, aby si chlapec nemyslel, že len čo sa trochu posnaží, tak ty poľavíš a všetko sa vráti do starých koľají.
Na druhej strane si to však musíš poriadne premyslieť, aby Ti každý druhý mesiac nedával koniec s tým, že on je ešte mladý a potrebuje si ešte užívať.
Ale konečné rozhodnutie je na Tebe. To Ty si s ním bola 5 rokov a len Ty jediná môžeš posúdiť, či má zmysel alebo nemá mu dávať šancu a hlavne, či sa naozaj poučil. Veľa štastia.

sama som si tým prešla, dala som toľko šancí ale ten môj robil oveľa horšie veci ... a stále som dúfala a nič :)